Podľa nej sú najohrozenejšou skupinou psy, kone a vtáky. Vyzýva preto, aby ľudia zábavnú pyrotechniku nevyužívali. Na toto nebezpečenstvo upozorňuje aj Ochrana dravcov na Slovensku. Podľa nich zábavná pyrotechnika zabíja vtáctvo.
Zvieracia ombudsmanka pripomína, že sluch cicavcov a vtákov je vo väčšine prípadov niekoľkonásobne citlivejší ako sluch ľudí. „Preto im búchanie pyrotechniky spôsobuje stres, úzkosť a strach. Podľa dostupných štúdií 45 percent psov trpí fóbiou z pyrotechniky a takmer 80 percent koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi. Až u tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, keď sa napríklad snažia preskočiť plot. Mačky sú voči hluku z ohňostrojov vo všeobecnosti odolnejšie ako psy a kone, ich prejavy strachu sú miernejšie. Taktiež sa však snažia schovať alebo ujsť,“ vysvetľuje.
Veterinárna lekárka Martina Karasová z Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, ktorá spolupracuje so zvieracím ombudsmanom, odporúča zviera na silvestrovskú noc pripraviť dopredu.
„Pred očakávaným časom spustenia hlavnej pyrotechnickej paľby je vhodné psa vyvenčiť s dostatočným predstihom, ideálne ešte pred zotmením. Doma vytvorte priestor, kde sa cíti bezpečne. Svetelné efekty sprevádzajúce výbuchy sa eliminujú zatemnením miestnosti tmavými závesmi alebo roletami. Hluk je vhodné prekryť inými zvukmi z televízie alebo rádia. Počas explózií by mal byť majiteľ zvieraťa nablízku, neignorovať ho, ale ani prehnaným spôsobom neľutovať a neutešovať,“ vysvetľuje lekárka.
Taktiež dodáva, že v období sviatkov a pred sviatkami je nevyhnutné venčiť psa na vôdzke, nikdy nie navoľno. Každý pes musí byť označený mikročipom, no pre rýchlejšiu identifikáciu nájdeného vystrašeného psa je vhodné označiť ho tiež telefónnym číslom majiteľa, na obojku či postroji. Vhodné riešenie na úzkosť zvieraťa môže poskytnúť aj veterinárny lekár, napríklad poskytnutím takzvaných anxiolytík, liečiv na potlačenie úzkosti.
Ochrana dravcov na Slovensku varuje, že zvukový efekt ohňostroja dosahuje hodnotu až 150 decibelov. „A potom ticho. Vystrašené zvieratá doslova utečú z oblastí, kde sa predtým zdržiavali. Dobrým príkladom sú kŕmidlá. Tam, kde bol dovtedy život, ostáva po silvestrovskej noci pusto,“ vysvetľuje. Tomáš Veselovský z tohto združenia konštatuje, že splašené vtáctvo v panike často naráža do prekážok, ktorým sa v tme nedokáže vyhnúť. „Takýto prípad sa odohral i v roku 2013 v Prahe, kde počas ohňostroja labute narazili do trolejového vedenia a padali priamo pred očami divákov. Jedna zomrela na mieste, druhá sa zrejme utopila vo Vltave a tretia skončila v rehabilitačnej stanici,“ podotkol. V dôsledku stresu tiež vtáctvo prichádza o drahocenné tukové či energetické zásoby, ktoré sú nevyhnutné na prežitie v chladnom období roka. Ochrana dravcov apeluje na ľudí, ak nájdu zranené alebo vysilené vtáča, aby okamžite kontaktovali odborníkov a zabezpečili mu kvalifikovanú pomoc.
Vážne zranenia a úhyny môže spôsobiť každá pyrotechnika či dokonca lampióny šťastia. „Takzvané lampióny šťastia prinesú krátkodobý pocit šťastia len ľuďom, ktorí ich vypustia do vzduchu. Takéto lampióny sú nielen potenciálnym zdrojom požiaru, ale tiež škodia zvieratám, ktoré sa do nich často zamotajú alebo ich skonzumujú a následne uhynú,“ konštatuje Stanová. Dodáva, že pyrotechnika spôsobuje ťažkosti nielen zvieratám, ale aj deťom a starým ľuďom, preto je potrebné vyhýbať sa miestam, kde sa tieto ohrozené skupiny vyskytujú. „Z dôvodu ochrany verejného poriadku môže obec všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2, F3, P1 a T1 na území obce alebo v jej častiach,“ uzavrela zvieracia ombudsmanka.