Teraz storočný Diego bol medzi štrnástimi korytnačími samcami, ktorí sa zúčastnili rozmnožovacieho programu na ostrove Santa Cruz. Snaha ochrancov prírody sa ukázala byť úspešná, od 60. rokov minulého storočia sa týmto spôsobom podarilo splodiť 2000 korytnačích potomkov.
Sexuálny apetít Diega pritom hral zásadnú úlohu, pretože podľa odhadov sa mu podarilo splodiť približne 800 potomkov.
Program teraz skončil a Diego bude v marci vypustený do voľnej prírody na rodnom ostrove Española. Pripojí sa k tamojšej 1800 člennej korytnačej populácii, ktorá podľa zoológov zo 40 percent nesie jeho gény.
„Prispel veľkým podielom k vytvoreniu rodovej línie, ktorú vraciame na Españolu,“ povedal riaditeľ parku Jorge Carrión agentúre AFP. „Je to pocit šťastia mať možnosť vrátiť túto korytnačku do jej prirodzeného prostredia,“ dodal. Pred svojim triumfálnym návratom na Galapágy sa Diego zdržiava v karanténe.
Správa parku má za to, že Diego bol odchytený pred 80 rokmi vedeckou expedíciou. Potom bol nejaký čas v zoologickej záhrade v kalifornskom San Diegu. Ešte pred 50 rokmi žili na Españole iba dva samce a 12 samičiek jeho poddruhu Chelonoidis hoodensis, inde tieto vzácne korytnačky nežijú.
Galapágy, ktoré ležia 906 kilometrov západne od Ekvádoru, sú pre svoju jedinečnú faunu a flóru zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. V roku 1835 na ostrovoch strávil šesť týždňov pozorovaním živočíchov britský prírodovedec Charles Darwin. Zrejme práve na základe výsledkov týchto pozorovaní usporiadal svoju základnú koncepciu prirodzeného vzniku a vývoja druhov evolúciou, ktorej hlavnou hybnou silou je prírodný výber.