Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na novú štúdiu miestnych vedcov. Pôvodný výskyt vtákopyska podivného, ktorý obýva vodné toky Austrálie a Papuy-Novej Guiney, sa už zmenšil o 40 percent.
Príčinami zmenšovania populácie vtákopyska sú podľa vedcov z Univerzity Nového Južného Walesu (UNSW) sucho, nedostatok vody, ľudské zásahy do prirodzeného teritória, znečistenie alebo výstavba hrádzí, ktoré narušujú miesta výskytu tohto jedinečného cicavca, ktorý kladie vajcia.
Bádatelia odhadujú, že ak tieto hrozby budú trvať aj naďalej, poklesne populácia vtákopyska v najbližších 50 rokoch o 47 až 66 percent. Je podľa nich možné, že situáciu ešte zhorší klimatická zmena. V takom prípade by sa výskyt exotického živočícha do roku 2070 mohol znížiť až o 73 percent.
Medzinárodný zväz pre ochranu prírody (IUCN) v súčasnosti považuje vtákopyska za „takmer ohrozený“ druh. Bádatelia sa však domnievajú, že pokles stavu vodných tokov spôsobený nedostatkom zrážok a vlnami horúčav vyhliadky tohto obojživelníka zhoršuje.
„Toto nebezpečenstvo vystavuje vtákopyska riziku miestneho vyhynutia, pretože tieto cicavce v určitých regiónoch nie sú schopné opätovného usídlenia,“ vysvetľuje hlavný autor výskumu Gilad Bino.
Bádatelia vyzvali na urýchlené vypracovanie celonárodnej štúdie, ktorá by analyzovala stupeň ohrozenia tohto cicavca. Cieľom tohto výskumu by bolo vyhodnotiť, či treba vtákopyska považovať za zraniteľný druh a prijať prípadne ochranné opatrenia, ktoré by minimalizovali riziko vyhynutia.
Podľa záverov súčasnej štúdie sa celková populácia živočícha, ktorú bádatelia odhadujú na 200 000 jedincov, od doby kolonizácie kontinentu Európanmi pred dvoma storočiami znížila o 50 percent.
Vtákopysk je plachý nočný živočích, ktorý sa živí vegetáciou, hmyzom a malými kôrovce. Vyznačuje sa hustou kožušinou a papuľou podobnou kačaciemu zobáku. Samce vtákopyska majú na zadných nohách jedovaté ostrohy. Jed nie je pre človeka smrteľný, ale spôsobuje silnú bolesť a opuch, ktorý môže trvať aj niekoľko mesiacov.