Čoraz kyslejšie vody Tichého oceána rozpúšťajú panciere krabov žijúcich na jeho pobreží. Vyplýva to z novej štúdie amerických vedcov, ktorí skúmali krabov druhu Metacarcinus magister žijúcich na západnom pobreží Severnej Ameriky. Nízka úroveň pH vody podľa ich zistení rozpúšťa časti pancierov týchto krabov a poškodzuje ich zmyslové orgány.
Hoci výsledky štúdie, ktorá vyšla v odbornom čase Science of the Total Environment a financoval ju americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), nie sú nečakané, podľa jej autorov sú predčasné. Vedci totiž nepredpokladali, že kyslosť vody začne škodiť krabom tak rýchlo. „Objavili sme dôsledky rozpúšťania u krabích lariev, u ktorých sme očakávali, že sa objavia oveľa neskôr počas tohto storočia,“ cituje televízia CNN spoluautora štúdie Richarda Feelyho z NOAA. „Ak už sú kraby zasiahnuté, musíme sa naozaj uistiť, že venujeme oveľa väčšiu pozornosť rôznym zložkám potravinového reťazca skôr, ako bude neskoro,“ upozornila zas vedúca autorka štúdie Nina Bednaršek zo Southern California Coastal Water Research Project.
Vedci tvrdia, že okysľovanie vody narušilo panciere krabích lariev, čo by mohlo oslabiť ich schopnosť odradiť predátorov a regulovať plávateľnosť vo vode. Krabie larvy, ktoré vykazovali známky rozpúšťania pancierov, boli tiež menšie. To by podľa výskumníkov mohlo spôsobiť oneskorenie vývoja a zhoršiť ich dospievanie. Nízke pH vody tiež poškodzuje drobné receptory podobné vlasom, ktoré kraby používajú pri navigácii v prostredí, čo vedci ešte dosiaľ nezaznamenali. Poškodené mechanoreceptory by mohli u krabov spôsobiť spomalenie pohybu, problémy pri plávaní a hľadaní potravy. Či majú rovnaké sily negatívny vplyv aj na dospelé jedince Metacarcinus magister, nie je jasné a vyžaduje si to ďalší výskum. Keďže však problémom čelia počas svojho vývoja larvy, existuje menšia šanca, že prežijú až do dospelosti.
Oceán sa okysľuje, pretože vstrebáva viac oxidu uhličitého z atmosféry, čo má za následok pokles úrovne pH vody. Okysľovanie má podľa NOAA za následok zmeny na pobreží, uvoľňuje prebytočné živiny, čo spôsobuje vodný kvet, a zvyšuje tiež teplotu a slanosť morských vôd. Pre kôrovce a koraly je však v takýchto vodách ťažšie vytvoriť si pevné schránky, keďže sú pri ich tvorbe odkázané na uhličitanové ióny, a tých je v kyslých vodách málo. Od týchto iónov sú pritom závislé aj iné živočíchy, ako ustrice, mušle či planktón.