Morské vtáky absorbujú do svojich tiel chemikálie z plastového znečistenia. Tvrdia to japonskí a americkí vedci, ktorí skúmali vplyv plastov na organizmy vtákov. Keďže populácia takmer polovice svetových druhov morských vtákov klesá a 28 percent z nich je klasifikovaných ako globálne ohrozených, je chemické znečistenie „všadeprítomnou a rastúcou hrozbou“ varujú.
Vedci v rámci výskumu kŕmili mláďatá víchrovníka jarabého (Calonectris leucomelas) plastovými peletami a zistili, že chemikálie z plastov sa hromadili v ich pečeni a tukovom tkanive. Chemikálie pritom dosahovali hodnoty, ktoré boli niekoľkotisícnásobne vyššie, ako je normálne. Odborníci zároveň monitorovali aj ďalšie voľne žijúce morské vtáky, ako napríklad albatrosy, u ktorých odhalili podobné nálezy. „Tieto nálezy poskytujú priamy dôkaz o vystavení morských vtákov plastovým aditívam a zdôrazňujú rolu konzumácie morských nečistôt ako zdroja chemického znečistenia,“ píše vedecký tím v odbornom časopise Current Biology.
Výskum, ktorý viedol Šouta Nakajama z Hokkaidskej univerzity, sa zameral na víchrovníky žijúce na japonskom ostrove Awašima a morské vtáky žijúce na Havajských ostrovoch. Medzi skúmané druhy patrili dva typy albatrosov, rybár čiernochrbtý (Onychoprion fuscatus), nody hnedý (Anous stolidus) a dva druhy sulí.
Podľa Samanthy Patrick z Liverpoolskej univerzity, ktorá sa nepodieľala na štúdii, je teraz potrebné zistiť, či majú chemikálie z plastov škodlivé vplyvy na rozmnožovanie morských vtákov alebo ich prežitie. Výskumy venujúce sa priamym následkom požitia sú podľa nej rozhodujúce pre pochopenie „skrytých“ účinkov plastov na morské vtáky. „Táto štúdia ukazuje, že plasty viedli k zvýšeným úrovniam kontaminantov u mláďat morských vtákov. Je to dôležitý krok vpred v našom chápaní, ako plasty ovplyvňujú morské druhy,“ vyjadrila sa Patrick pre spravodajský portál BBC.
Odhaduje sa, že do roku 2050 skonzumuje plastový odpad 99 percent morských vtákov. Tie si plasty plávajúce na hladine môžu zmýliť s potravou, čo môže viesť k zraneniam alebo smrti.