V dôsledku zrážky na Zemi vyhynulo 75 percent živých druhov, vrátane dinosaurov, vedci však zistili, že už krátko po katastrofe v kráteri prospievali sinice. Usadeniny z doby jedného z najväčších ekologických prelomových rokov na Zemi by tak vedcom mohli pomôcť odhadnúť, ako budú organizmy reagovať napríklad pri zmene klímy, píše denník The New York Times (NYT).
Zhruba desaťkilometrová planétka vtedy do povrchu Zeme narazila 24-krát vyššou rýchlosťou, než má vystrelený náboj. Následná tlaková vlna zrovnala so zemou pralesy Severnej a Južnej Ameriky a na iných miestach vyvolala nepredstaviteľne rozsiahle lesné požiare. Pri dopade sa do atmosféry uvoľnilo toľko prachu, že sa narušil proces fotosyntézy.
V mieste nárazu nemohlo prežiť nič, napriek tomu sa v ňom bezprostredne po dopade meteoritu objavili sinice. Reč je o niekoľkých rokoch – čo sa v geologickom meradle rovná mihnutiu oka, pripomína NYT.
V roku 2016 vedci zo srdca Chicxulubského krátera vyvŕtali 838 metrov dlhý stĺpec hornín, takzvané vrtné jadro. Stopy po mikroorganizmoch v ňom skúmal tím geochemičky Bettiny Schaeferovej z Curtinovej univerzity v austrálskom Perthe, ktorému sa podarilo v kráteri doložiť prítomnosť siníc.
Dohľadať tieto baktérie nebolo jednoduché, pretože podobné mikroorganizmy musia geológovia určiť na základe prázdnych miest či molekúl, ktoré po nich zostanú v sedimentoch. Sinice napríklad produkujú tuky, ktoré sa môžu v usadeninách zachovať stovky miliónov rokov.
Tuky siníc Schaeferová s kolegami našla medzi vrstvami skamenelých rastlín, ktoré do krátera spláchla vlna cunami vyvolaná nárazom meteoritu, a vrstvou irídia. Tá sa vytvorila až potom, čo sa atmosféra vyčistila od vyvrhnutého prachu a sinice teda prospievali už v čase, keď oblakmi ešte plne neprešiel slnečný svit.
Prežitie siníc v takto nehostinnom prostredí môže pomôcť porozumieť tomu, ako sa život vie prispôsobiť aj prípadným katastrofám v globálnom meradle. Takýto výskum by tak mohol mať význam aj pre súčasnú klimatickú zmenu, kedy sa po celom svete zvyšujú teploty, tenší sa zásoby kyslíka a vody svetových oceánov sú stále kyslejšie, píšu NYT.