Tvrdí to čerstvo zverejnená štúdia, podľa ktorej by pobrežným oblastiam mohlo pomôcť zníženie emisie skleníkových plynov.
Aby zhodnotili, ako rýchlo a koľko pláží môže zmiznúť, analyzovali vedci zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie v talianskej Ispre satelitné snímky od roku 1984. Sledovali, ako sa pláže zmenili za posledných viac ako 30 rokov, a simulovali, ako by ich globálne klimatické zmeny mohli ovplyvniť v budúcnosti.
Pláže sú cenné pre rekreáciu, turistiku a voľne žijúce zvieratá, zároveň poskytujú prirodzenú bariéru, ktorá chráni všetky pobrežné komunity pred vlnobitím a búrkami. „Bez pláží budú dopady extrémnych poveternostných podmienok pravdepodobne vyššie,“ povedal agentúre AFP vedúci autor výskumu Michalis Vousdoukas.
Nová výstavba, stúpanie hladiny oceánov, nárast hurikánov a tajfúnov, znížené množstvo sedimentu z priehradných riek, to všetko predstavuje významné riziko pre tieto brehy a potenciálne ohrozuje živobytie mnohých ľudí aj infraštruktúru.
Z inej štúdie zverejnenej časopisom Proceedings of the National Academy of Sciences navyše vyplynulo, že by do roku 2100 mohli hladiny vzrásť aj o viac ako dva metre, nie len o meter, ako sa predvídalo.
Je tak potrebné sa podľa Vousdoukasa na danú situáciu pripravovať. Niektoré krajiny ako Spojené štáty už plánujú určité rozsiahle „obranné systémy“, ale vo väčšine krajín budú masívne inžinierske plány neuskutočniteľné alebo finančne nedostupné.
Podľa vedcov by najviac mohla byť postihnutá Austrália, kde môže byť v priebehu najbližších 80 rokov odplavených takmer 15 tisíc kilometrov pláží s bielym pieskom. Ďalej Kanada, Čile a USA, obzvlášť okolo Mexického zálivu. Medzi desiatku krajín, ktoré stratia zrejme najviac zo svojho piesočného pobrežia, patrí tiež Mexiko, Čína, Rusko, Argentína, India a Brazília.
Piesočné pláže zaberajú viac než tretinu globálneho pobreží, často práve vo vysoko obývaných oblastiach.
Medzi konkrétne rizikové miesta patrí podľa denníka The Daily Mail austrálsky štát Queensland, okolie letoviska St. Tropez na Francúzskej riviére, havajskej Honolulu, pláž Copacabana v brazílskom Riu, juhošpanielsky turistický región Costa del Sol či pobrežné britské mesto Weymouth. Ide teda často práve o turistické oblasti alebo územia, kde žije veľa ľudí.
Vedci však veria, že aj mierne zníženie emisií skleníkových plynov by mohlo zabrániť časti predvídanej skazy. Avšak ako uvádza web Science Alert, aj keď ľudstvo výrazne obmedzí znečistenie fosílnymi palivami, ktoré zvýrazňujú otepľovanie Zeme, mohla by dovtedy zmiznúť viac než tretina piesočných brehov, čo ochromí turizmus v rôznych krajinách, uzavreli odborníci.