Bola totiž označená ako „nové biele mäso“ a mohla by pomôcť v budúcnosti nasýtiť svet, ako napísal britský denník The Daily Telegraph.
Odborníci nedávno študovali genóm ryby Cebidichthys violaceus a zistili tak, že ponúka ľuďom nové možnosti, ako získať potravné bielkoviny, pretože zmena klímy ohrozuje tradičné zdroje.
Vedci sekvenovali a zostavili jej genóm a tzv. tráviaci transkript a odhalili molekulárne zmeny súvisiace s tráviacimi enzýmami. Ryba má kyslý žalúdok a tenké a hrubé črevo. Má tiež zažívací systém podobný ľudskému.
Ryby žijúce v oceánskych vodách na západnom pobreží Spojených štátov môžu narásť až na viac ako 90 centimetrov a vážiť 2,7 kilogramu. Najradšej sa skrývajú medzi útesmi a v prílivových kalužiach. Majú dve malé plutvy zavesené ako „uši“ blízko hlavy a chrbtovú plutvu.
Môžu tiež žiť na zemi až 37 hodín, pretože sú schopné dýchať nad vodou aj pod vodou. Napriek svojmu vzhľadu sa stali pochúťkou v ponukách moderných kalifornských reštaurácií.
Zaujímavé je, že patrí medzi iba päť percent z 30 000 druhov rýb, ktoré sú vegetariánske. Podľa serveru Tech eXplorist sa tak živia iba určitými špecifickými riasami. Prežívajú teda na zdroji potravy obsahujúcom nízku hladinu lipidov, ktoré sú všeobecne nevyhnutné pre všetky živé bytosti.
„Jej tráviaci systém je výborný nielen v rozklade škrobu, čo sme očakávali. Prispôsobil sa aj tak, aby bol veľmi účinný pri rozklade lipidov, aj keď lipidy tvoria len päť percent zloženia rias,“ poznamenal docent ekológie a evolučnej biológie Donovan German.
Lipidy sú prírodné látky živočíšneho i rastlinného pôvodu. Môžu byť v kvapalnom aj v pevnom skupenstve. Chemicky ide o estery vyšších karboxylových kyselín – látky skladajúcej sa z uhlíka, vodíka a kyslíka. Ide o deriváty mastných kyselín jednosytného alebo trojbázického alkoholu.
Ako uvádza Tech eXplorist, vzhľadom na zmeny klímy, kvôli ktorým je chov hospodárskych zvierat menej udržateľný, je tento rybí objav zárukou tvorby nových zdrojov bielkovín pre ľudskú spotrebu. Konkrétne by to mohlo byť významné pre akvakultúru.
Podľa Josepha Herasa z katedry ekológie a evolučnej biológie na Kalifornskej univerzite minimalizuje používanie rastlinných zložiek potravín znečistenie i náklady.
"Väčšina rýb využívaných na akvakultúru sú však mäsožravce a nedokážu zvládnuť rastlinné lipidy. Sekvenovanie tohto genómu nám poskytlo lepšie pochopenie toho, aké typy génov sú nevyhnutné pre rozklad rastlinného materiálu. Ak preskúmame ďalšie rybie genómy, môžeme nájsť všežravé ryby so správnymi génmi, ktoré by mohli poskytnúť nových kandidátov na udržateľnú akvakultúru, "dodal na záver.