Obsah mamutích žalúdkov vedcom odhaľuje prírodu doby ľadovej

23.03.2020 07:02
Irena Axmanova-1
Biologička Irena Axmanová. Autor:

Predstavy, že mamuty, soby či srstnaté nosorožce žili v dobe ľadovej v stepi tiahnucej sa zo strednej Európy až na Aljašku, vyvracajú botanici z Brna.

Podobu sibírskej krajiny doby ľadovej zrekonštruovali botanici z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne zo zvyškov rastlín a peľov, ktoré sa našli v žalúdkoch zamrznutých bylinožravcov tých čias.

Nové poznatky vyplývajú z výskumu, ktorého výsledky publikoval tím vedcov pod vedením botaničky Ireny Axmanovej v časopise Ecography.

Krajinná mozaika dnešného Jakutska (Sibír), kde aj napriek nedostatku zrážok a mrazivej zimy môžeme nájsť porasty lesa a mokrade vďaka letnému topeniu večne zamrznutej pôdy.

Permafrost.
Permafrost. Autor: muni.cz

„Vzhľad krajiny v minulosti sa dá do určitej miery rekonštruovať pomocou analýzy peľových zŕn či zvyškov rastlín v usadeninách. My sme ale našli lepší zdroj. Vo večne zamrznutej pôde severnej Sibíri a Aljašky sa totiž našli dobre zachovalé telá veľkých bylinožravcov doby ľadovej vrátane obsahu ich tráviacej sústavy. Zvyšky rastlín z ich žalúdkov či výkalov sme mohli porovnať so súčasnou vegetáciou a zistili sme, že tamojšia krajina vyzerala podobne ako dnes už asi pred 50 tisícmi rokov,“ priblížila výskum Axmanová.

Botanici neskúmali tráviaci trakt bylinožravcov priamo, ale zhromaždili informácie o zvyškoch rastlín a peľov z 27 štúdií iných odborníkov popisujúcich nájdené mamuty, soby, kone, bizóny a srstnaté nosorožce z obdobia pred 50 až 15 tisíc rokmi. Pre každé zamrznuté zviera vedci zostavili zoznam nájdených rastlín a ten začali porovnávať s rôznymi typmi súčasnej sibírskej vegetácie, ktorú podrobne skúmali niekoľko rokov. Najviac podobností našli so súčasnou severskou krajinou.

„Ukázalo sa, že počas vrcholnej doby ľadovej bola tamojšia krajina pravdepodobne veľmi podobná tej súčasnej. Zvieratá sa teda pásli vo vlhkých biotopoch, v krajine s významným zastúpením tundry, tajgy a rašelinísk. Okrem tráv si pochutnávali aj na vetvičkách vŕb či briez a k typickej stepnej vegetácii sa veľmi nedostali,“ zhrnula výsledky výskumu Axmanová.

Vlhkosť krajiny a sibírskej vegetácie je daná permafrostom, teda trvalo zamrznutou pôdou. Aj keď je táto oblasť chudobná na zrážky, letné topenie permafrostu a nižší výpar vody kvôli chladnému počasiu vytvárajú v krajine jazierka a mokrade. Typ krajiny a to, že sa zrejme od doby ľadovej výraznejšie nezmenila, mohlo podľa vedcov prispieť k tomu, že na severe ázijského kontinentu vyhynuli mamuty oveľa neskôr ako v iných častiach sveta.

Zdroj: www.muni.cz

#vedci #sob #Mamut #bylinožravec #botanici
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku