Účel tejto konštrukcie nie je archeológom známy. V súčasnosti prebiehajú v oblasti vykopávky, ktoré by mali archeológov priviesť k záveru, na čo stavba slúžila.
Nie je to prvá stavba z mamutích kostí, ktorú archeológovia objavili. Je však najväčšia a najstaršia. Na šírku meria viac než 12 metrov.
V tej istej oblasti – nazývanej Kosťonki 11 – objavili bádatelia podobné, ale menšie budovy už V 60. a 70. rokoch minulého storočia. Lokalita leží približne 500 kilometrov južne od Moskvy a nachádza sa tam Štátne archeologické múzeum – rezervácia Kosťonki.
Prvé náznaky konštrukcie objavili archeológovia v roku 2014. Vykopávky trvali do roku 2018. Tento týždeň o svojich zisteniach vydali štúdiu v časopise Antiquity.
Na základe predošlých zistení sa archeológovia domnievajú, že konštrukcia slúžila ľuďom v paleolite ako obydlie počas tuhých zím obdobia doby ľadovej.
O ľuďoch z paleolitu – staršej doby kamennej – panuje doteraz všeobecná vedecká mienka, že väčšinou migrovali a netrávili čas na jednom mieste.
„Mamutie kosti sú ťažké a vybudovanie kruhovej štruktúry predstavovalo obrovskú investíciu času aj energie,“ tvrdí Alexander Pryor, jeden z autorov štúdie a archeológ z Univerzity v Exeteri.
Kosti stavitelia postavili do uzavretého kruhu bez jasného vchodu. Doteraz archeológovia identifikovali kosti z viac ako 64 mamutov.
Vnútri stavby našli archeológovia stopy po spaľovaní dreva, nič však nenaznačuje dlhodobé osídlenie.