Vznik ozónových dier nad severným pólom pritom nie je obvyklý. Kým ozónová diera nad Antarktídou sa vytvára každoročne počas austrálskej jari, ozónové diery v Arktíde sú zriedkavé. Naposledy tu k podobne silnému porušeniu došlo na jar 2011.
Odborníci zo služby Copernicus pre monitorovanie atmosféry (CAMS) ale očakávajú, že tento rok bude úbytok arktického ozónu ešte intenzívnejší. Teraz je ozónová diera asi trikrát väčšia než celé Grónsko.
Ozónová vrstva chráni živé organizmy na planéte pred ultrafialovým slnečným žiarením. Vyskytuje sa vo vrstve atmosféry nazývanej stratosféra vo výške desať až päťdesiat kilometrov nad zemou.
Postupné narušovanie jej hrúbky viedlo podľa odborníkov k nárastu rakovinových, kožných a očných ochorení, ale aj k ďalším negatívnym dôsledkom. Podľa odborného magazínu Nature ale terajšia ozónová diera nad Arktídou riziko pre zdravie nepredstavuje a v nasledujúcich týždňoch by sa mala zaceliť.
Mrazivé teploty každoročne umožnia nahromadenie oblakov vo vysokých výškach nad južným pólom. Prvky ako chlór a bróm, ktoré sa do atmosféry dostávajú napríklad z chladiacich zariadení, vyvolajú na povrchu týchto oblakov chemické reakcie, ktoré ozónovú vrstvu rozrušujú, vysvetľuje Nature.
Nad Arktídou obvykle panujú rôznorodejšie poveternostné podmienky než nad Antarktídou, tohtoročné silné prúdenie vetrov zo západu ale spôsobilo, že nad severným pólom vznikol vír vzduchu s veľmi nízkou teplotou. Tá umožnila vznik stratosférických oblakov a chemické reakcie, pri ktorých ozón zaniká.