Výsledky prieskumu tím britských a belgických vedcov prekvapili: okrem iného sa ukázalo, že výstavba mesta Falerii Novi bola vopred podrobne naplánovaná, a to vrátane rozsiahleho vodovodného systému. Informujú o tom v najnovšom čísle odborného magazínu Antiquity.
Radarový prieskum mesta, ktoré sa nachádza asi 50 kilometrov severne od Ríma, bol pre archeológov unikátny tiež vďaka tomu, že jeho zvyšky sa nachádzajú na nezastavanom území. Bolo teda možné získať predstavu o kompletnej štruktúre sídla, o všetkých budovách, ich umiestnení, vedení ulíc a hradieb, ale aj o systéme zásobovania vodou. Okrem iného odborníci na ploche 30 hektárov zamerali niekdajšiu budovu kúpeľov, tržnicu, niekoľko chrámov a divadlo.
„Všetko, čo o nich vieme, s výnimkou miest ako sú Pompeje, sú len zlomky. Môžete urobiť výkop a získať malý vhľad, ale je ťažké mať predstavu o fungovaní mesta ako celku. Radarový prieskum umožňuje prezrieť si veľmi rozsiahle, kompletné areály a vidieť štruktúru mesta detailne, bez jediného kopu do zeme,“ uviedol jeden z členov výskumného tímu, britský archeológ Martin Millett z univerzity v Cambridge.
Trvalé osídlenie na mieste neskoršieho mesta Falerii Novi bolo už v roku 241 pred naším letopočtom a ľudia tu potom žili až do siedmeho storočia. Záhadou pre archeológov zostáva funkcia rozľahlej, šesťdesiat metrov dlhej budovy s kolonádami. Podľa niektorých hypotéz mohla byť spojená s náboženským kultom italického kmeňa Faliskov, ktorí túto oblasť Talianska obývali pred vznikom rímskej ríše.
Podľa Milletta bol ďalší objav možný vďaka zmapovaniu vodovodného systému, ktorý napriek predpokladom archeológov nenasledoval vedenie jednotlivých ulíc, ale viedol pod budovami. To podľa nich vypovedá o tom, že vodovod vznikol ešte predtým, než boli postavené domy, a že teda mesto vzniklo podľa vopred daného plánu.