Vedci sa okrem krídiel motýľov zamerali aj na listy rastlín či perie. „Toto je prvá štúdia, ktorá sa zaoberá vplyvom silného dažďa na tieto prírodné hydrofóbne povrchy,“ uviedol Sunghwan „Sunny“ Jung z Cornell University College of Agriculture and Life Sciences. Dodal, že kvapky, ktoré dopadajú vysokou rýchlosťou, môžu napríklad poškodiť motýlie krídla. „Pre takéto malé zvieratá predstavuje náraz kvapky najväčšie nebezpečenstvo,“ povedal s tým, že podobné riziko predstavuje pre človeka bowlingová guľa, ktorá by na neho spadla z oblohy.
Výskumníci počas projektu položili vzorky skúmaných povrchov na stôl a približne z dvoch metrov na ne vyliali vodu. Celý proces zaznamenali s pomocou špeciálnej kamery, pričom zachytili niekoľko tisíc snímok za sekundu. Pri analýze záznamu prišli na to, že keď kvapka dopadla na povrchy, zvlnila sa a rozptýlila. Vosková vrstva odpudila vodu, pričom väčšie hrbolčeky v kvapke vytvorili dieru. „Tieto mikro hrbolčeky sú ako ihly,“ vysvetlil Jung s tým, že keď niekto hodí na ihlu balón „praskne a zostanú z neho malé kúsky. Presne to sa stane aj s dažďovou kvapkou, keď dopadne na povrch,“ dodal.
Tento jav redukuje trvanie kontaktu kvapky s povrchom, vďaka čomu sa zníži vplyv sily na krídlo či list. Takisto redukuje prenos teploty z chladnej kvapky, keďže napríklad svaly hmyzu musia mať určitú teplotu na to, aby mohol lietať. Odpudzovanie vody má aj ďalší význam. Voda má vysokú hmotnosť, ktorá spôsobuje ovisnutie listov a problémy pri lietaní u hmyzu aj vtákov.