Nové poznatky, ktoré opisujú vplyv staroby na priebeh mozgovej ischémie na myšom modeli, boli publikované vedeckým tímom z biotechnologického ústavu a Ústavu experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied v prestížnom vedeckom časopise Cell Reports.
Vedecký tím využil metódu zvanú RNA sekvenovanie, pomocou ktorej analyzoval zmeny spôsobené mozgovou mŕtvicou v dvoch skupinách experimentálnych zvierat, ktoré sa líšili svojím vekom. Použitá technika umožnila vedcom kvantifikovať množstvo molekúl mRNA, ktoré odrážalo aktuálny stav mozgového tkaniva. Následná analýza umožnila identifikáciu konkrétnych génov a bunkových procesov, ktoré boli vplyvom mozgovej mŕtvice zmenené, a okrem toho stanoviť, ako sa táto zmena líši medzi mladými a starými zvieratami.
Foto: ibt.cas.cz
„Boli sme prekvapení, že odpoveď organizmu na cievnu mozgovú príhodu bola v oboch skupinách veľmi podobná. Pri podrobnejšom skúmaní sme však objavili určité skupiny génov, ktorých zmena bola kvantitatívne odlišná,“ hovorí Lukáš Valihrach, vedúci autor štúdie.
Jednou z bunkových dráh vykazujúcej nadmernú aktiváciu v skupine starých myší bola tzv. interferónová signalizácia prvého typu. Interferóny sú molekuly produkované bunkami imunitného systému, ktoré sa za normálnych okolností podieľajú na odpovedi organizmu na vírusovú infekciu. Za určitých okolností však môžu vyvolávať aj neprimeranú reakciu, ktorá môže viesť až k poškodeniu mozgového tkaniva.
„Všetky naše dáta poukazovali na to, že rozdielna aktivácia interferónovej signalizácie môže prispievať k zhoršenému priebehu mozgovej ischémie u starých zvierat, a teda by mohla predstavovať potenciálne terapeutický cieľ pri zmiernení ich negatívnych dopadov,“ povedal Peter Androvič, prvý autor štúdie.
Autori ďalej zistili, že interferónom stimulovaná dráha vykazovala zvýšenú aktivitu počas 14 dní po poranení a na základe bunkovo-špecifickej analýzy potvrdili úlohu gliálnych buniek (gliálne bunky spolu s nervovými bunkami tvoria nervové tkanivo a často sa nazývajú lepidlom nervového systému) v tomto procese. V súčasnosti prebiehajú ďalšie experimenty, ktoré majú tieto zmeny charakterizovať ďalej s dôrazom na úlohu špecializovaných bunkových subpopulácií.
Vedci dúfajú, že výsledky novo publikovanej štúdie budú užitočné pre širšiu vedeckú komunitu a pomôžu pri hľadaní nových terapeutických prístupov na liečbu ischemickej mozgovej príhody.