Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty za štyri dni

02.08.2020 19:24

Malé kôrovce dokážu za 96 hodín rozdrobiť mikroplasty na čiastočky menšie ako bunka. Vyplýva to zo štúdie environmentalistov z University College Cork v Írsku, informuje denník The Guardian.

Dosiaľ sa fragmentácia plastov pripisovala najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré môžu trvať roky až desaťročia. Odborníci z Írska však pri skúmaní rôznonôžok Gammarus duebeni, ktoré sú len dva centimetre dlhé, zistili, že mikroplasty nielen požívajú, ale ich aj neuveriteľne rýchlo rozdrobia na nanoplasty. Keďže sú tieto čiastočky dostatočne malé, aby sa dostali cez bunkové steny, vedci sa obávajú, že môžu byť potenciálne škodlivejšie pre divé tvory ako mikroplasty o veľkosti do päť milimetrov.

„Keď som to začala pred tromi rokmi študovať, znelo to bláznivo, že takéto malé živočíchy by mohli fragmentovať plasty, ale náš výskum ukazuje, že plastové fragmenty tvorili takmer 66 percent všetkých pozorovaných mikroplastových čiastočiek nahromadených vo vnútornostiach týchto živočíchov,“ cituje The Guardian vedúcu autorku štúdie Aliciu Mateos-Cárdenas.

Odborníci použili mikroguľôčky polyetylénu, ktorý sa dá nájsť napríklad v plastových fľašiach, zafarbené fluorescenčnou farbou, aby sa ich konzumácia a delenie dalo lepšie sledovať cez mikroskop. Zistili, že kôrovce guľôčky rozdrobili na nanoplasty, ktoré boli menšie ako jeden mikrometer. Keď boli drobné živočíchy vystavené štyri dni vysokej koncentrácii mikroplastov, vedci našli aj viac čiastočiek. Podiel drobných plastových fragmentov bol najvyšší, keď boli rôznonôžky v čistej vode v prítomnosti ich potravy – rastlinného materiálu, čo naznačuje, že biologická fragmentácia môže úzko súvisieť s kŕmením sa. Celý mechanizmus tohto biologického procesu je však podľa Mateos-Cárdenas potrebné ešte preskúmať, pretože nie je jasné, ako kôrovce rozkladajú plast.

Vo svetových oceánoch, riekach a ich ústiach žije viac ako 200 druhov kôrovcov rodu Gammarus, čiže výskum, ktorého výsledky vyšli v odbornom žurnále Scientific Reports, má ďalekosiahle dôsledky. „Nepochybne to pridáva ďalšiu vrstvu k nášmu pochopeniu osudu plastov v životnom prostredí. Keď sa plasty dostanú do oceánov a riek, v skutočnosti nevieme, čo sa s nimi stane. Ak ich živočíchy požívajú a fragmentujú, problém to znásobuje,“ varovala Mateos-Cárdenas.

Okrem globálneho rozsahu problému môže biologická fragmentácia plastov mať aj škodlivé efekty vzhľadom na zmenšujúcu sa veľkosť plastových častíc. Nahromadenie sa nanoplastov v organizmoch živočíchov a rastlín s neznámymi potenciálne negatívnymi vplyvmi môže problém plastového znečistenia ešte viac skomplikovať a zasiahnuť celý potravinový reťazec.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku