Tvrdí to tím vedcov z Veľkej Británie, Francúzska a Portugalska, ktorý analyzoval genetické zloženie čepelatiek prstnatých (Laminaria digitata) zo 14 oblastí v severnom Atlantickom oceáne a objavil tri rozdielne genetické zhluky. Odborníci dúfajú, že im objav, ktorý popísali v žurnále European Journal of Phycology, pomôže dokázať, ako morská flóra dokáže prežiť extrémne zmeny klímy.
Ako informuje spravodajský portál BBC, vedci našli jeden odlišný genetický klaster pozdĺž východného pobrežia Kanady a USA, ďalší v severnej Európe a tretiu kompaktnú populáciu okolo Bretónska. „Naša štúdia dokazuje, ako sa morský život prispôsobuje zmenám klímy migráciou k pólom a dokonca aj cez Atlantik, ak sú vhodné podmienky. Tieto migrácie poskytujú mechanizmus, ktorým morský život tlmí efekty globálnych klimatických zmien,“ vyjadril sa Joao Neiva z Centra morských vied Algarveskej univerzity v Portugalsku.
„Kelpy zohrávajú v Atlantiku kritickú rolu, takže je dôležité pochopiť, čo ovplyvňuje ich šírenie a prežite v priebehu času a ako citlivé sú na zmenu,“ uviedol morský ekológ Andrew Want z International Centre for Island Technology pri Heriot-Watt University na Orknejách. Dramatické zmeny podľa neho prežili „utečenecké populácie“ kelp. „Čepelatky prstnaté v Škótsku a Írsku sú bližšie príbuzné populáciám vysoko v Arktíde viac ako zhluku v Bretónsku. Keď sa kontinentálny ľadovec na konci poslednej ľadovej doby stiahol zo severoeurópskych pobrežných oblastí, nasledovalo šírenie rias a rekultivovanie vo vyšších zemepisných šírkach Atlantiku,“ vysvetlil vedec, ktorý zbieral vzorky neďaleko svojho domu v Kirkwall Bay.
Bretónska populácia kelp je podľa Wanta blízka ostatným populáciám, ale zostáva odlišná. Klimatické zmeny však ohrozujú jej prežitie. „Je znepokojujúce, že na základe scenárov o skleníkových plynoch tento unikátny bretónsky genofond zmizne,“ dodal vedec s tým, že to poskytuje dôkazy o očakávanej strate biodiverzity s rýchlo meniacimi sa teplotami morí.