Ničenie prirodzených ekosystémov ľuďmi zvyšuje počet potkanov, netopierov a ďalších zvierat prenášajúcich ochorenia, ktoré môžu zapríčiniť pandémie, ako je napríklad tá súčasná týkajúca sa Covid-19.
Tvrdí to nová štúdia, v rámci ktorej výskumníci pozorovali takmer sedemtisíc spoločenstiev zvierat na šiestich kontinentoch a zistili, že premena divokej prírody na poľnohospodársku pôdu či obytné zóny často negatívne vplýva na výskyt väčších druhov. Naopak, ťažia z neho menšie zvieratá, ktoré sa lepšie prispôsobia novým podmienkam a sú nosičmi najviac patogénov, ktoré prenášajú na ľudí.
Na miestach zmenených ľudskou aktivitou boli populácie zvierat nesúcich zoonotické ochorenia 2,5-krát väčšie a rozsah týchto druhov sa zvýšil o 70 % oproti nedotknutým ekosystémom. Je to zároveň prvá štúdia, ktorá ukazuje, ako ničenie voľnej prírody a nárast svetovej populácie a spotreby, vedie k zmenám v populácii zvierat a zvýšeniu rizika vypuknutia ochorení. Vedci zároveň upozorňujú, že v najviac zmenených oblastiach je potrebné zvýšiť sledovanie chorôb a takisto posilniť zdravotnú starostlivosť.
Člen tímu David Redding z londýnskeho ZSL Institute of Zoology uviedol, že pri premene prirodzeného ekosystému nepočítajú s výdavkami, ktoré následne potrebujú na liečbu chorôb.
Odborníci vyhlásili, že ľudia si často myslia, že za prenos chorôb zo zvierat nesie zodpovednosť príroda, no táto štúdia ukázala, že príčinou je ľudská aktivita.
Richard Ostfeld a Felicia Keesing v komentári štúdie v časopise Nature vysvetlili, že napríklad potkany a im podobné druhy sú oveľa tolerantnejšie voči infekciám ako iné živočíchy a sú nastavené tak, aby mali čo najviac potomkov. „Naopak, slon má mláďa len každých niekoľko rokov. Musí si byť istý, že jeho potomok prežije, a preto sa rodí s veľmi silným a prispôsobiteľným imunitným systémom,“ vysvetlili.
Medzi ďalšie zvieratá, ktoré sa ľahko prispôsobia a sú prenášačmi chorôb, patria aj vrabcotvaré vtáky.