Juhoatlantická anomália v magnetickom poli Zeme sa zväčšuje

29.08.2020 07:14
Swarm constellation pillars
Autor:

Geomagnetické pole Zeme pôsobí ako celoplanetárny štít, ktorý zachytáva a odráža ionizujúce nabité častice mieriace na planétu zo Slnka aj z ďalekého vesmíru. Aj tento štít má však svoje slabé miesto.

Nachádza sa nad Južnou Amerikou a Atlantickým oceánom a nazýva sa juhoatlantská anomália. Známa je už niekoľko rokov, v poslednom čase sa však zväčšuje.

„Prasklina“ v geomagnetickom poli je stredom záujmu mnohých vedcov z NASA i ďalších vesmírnych agentúr. V súčasnosti nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre život na Zemi, ovplyvňuje však prevádzku družíc a ďalších kozmických plavidiel.

V oblasti anomálie sa vnútorný, tzv. Van Allenov radiačný pás blíži k zemskému povrchu na zhruba 200 kilometrov, čo vedie k zvýšenému výskytu nabitých častíc a vystavuje to satelity prelietavajúce touto oblasťou vyššiemu, ako bežnému množstvu radiácie.

Posledné dáta ukazujú, že sa anomália, kde je magnetické pole neobvykle slabé, postupne zväčšuje a delí na dve. Výskumné skupiny NASA zaoberajúce sa geomagnetizmom anomáliu pozorujú a vytvárajú jej model, aby mohli predvídať jej ďalší budúci vývoj a odhadnúť, aké prekážky môže juhoatlantská anomália (SAA – South Atlantic Anomaly) predstavovať z hľadiska prevádzky satelitov aj ľudských výprav do vesmíru.

Vonkajšie zemské jadro sa skladá z horúcej, elektricky vodivej tekutiny (z 80 percent roztaveného železa), ktoré vytvára magnetické pole. To zachytáva a odkláňa slnečný vietor – prúd častíc (protónov, elektrónov a častíc alfa – jadier hélia), ktorý rýchlosťou okolo 450 kilometrov za sekundu mieria zo Slnka na Zem. Bez toho by život na Zemi nebol možný.

Vplyvom magnetického poľa vzniká takzvaná magnetosféra, ktorej tvar je daný slnečným vetrom, ktorý na ňu smerom od Slnka tlačí. Smerom k Slnku je preto magnetosféra potlačená do vzdialenosti približne 60 tisíc kilometrov, na odvrátenej strane je potom pretiahnutá do špičky, ktorá dosahuje až za obežnú dráhu Mesiaca.

Magnetické pole odkláňa väčšinu slnečného a kozmického žiarenia. Niektoré časti vstupujú do magnetosféry (červené šípky), časť z nich je zachytená a tvorí van Allenove radiačné pásy, časť zamieri k pólom, kde vytvára polárna žiara.

Magnetické pole odkláňa väčšinu slnečného a kozmického žiarenia. Niektoré časti vstupujú do magnetosféry, časť z nich je zachytená a tvorí van Allenove radiačné pásy, časť zamieri k pólom, kde vytvára polárnu žiaru.

Oblasti, kde sa nachádza žiarenie zachytené magnetickým poľom, sa nazývajú práve van Allenove radiačné pásy podľa objaviteľa vnútorného pásu Jamesa Alfreda van Allena. Sergej Nikolajevič Vernov neskôr objavil aj vonkajší pás, v roku 2012 bol objavený pás tretí. V priereze tieto pásy majú tvar polmesiaca, ich počet a tvar však závisí na aktivitách magnetického poľa.

Pri obzvlášť silnej slnečnej búrke však môže dôjsť vplyvom zvýšeného náporu častíc k deformácii magnetického poľa a častice môžu preniknúť do atmosféry.

Dôvodom vzniku magnetickej anomálie je pohyb roztavených kovov (železa a niklu) vo vonkajšom jadre Zeme. Následkom toho sa magnetické póly našej planéty pohybujú a tento pohyb magnetické pole deformuje a mení.

„Sledovaná anomália môže byť interpretovaná ako následok slabnúcej dominancie dipólového poľa v oblasti,“ uviedol Weijia Kuang z Goddardovho geodetického a geofyzikálneho laboratória. „Presnejšie povedané, v oblasti SAA rastie magnetické pole s obrátenou polaritou, čo znamená, že intenzita magnetického poľa je veľmi slabá, slabšia než v okolitých oblastiach,“ vysvetlil.

Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) môže za vznik anomálie pohyb tzv. Africkej superplumy (large low-shear-velocity province – LLSVP), obrovskej hmoty plaviacej sa ako skrytý kontinent medzi vonkajším jadrom a spodným plášťom planéty.

Slabé magnetické pole v oblasti anomálie znamená, že celá oblasť môže byť nebezpečná pre satelity krúžiace na nízkej obežnej dráhe. Nabité častice pri náraze do satelitu môžu spôsobiť skrat a dočasne ho vyradiť, v najhoršom prípade spôsobiť aj trvalú škodu. Oblasťou anomálie prelieta aj vesmírna stanica ISS, jej posádka je však pred žiarením dobre chránená.

Keď satelity prelietavajú oblasťou anomálie, operátori vypínajú ich funkcie, ktoré nie sú životne dôležité, aby zabránili ich poškodeniu či zničeniu.

Vedecké tímy z NASA a ostatných vesmírnych agentúr preto pozorne sledujú súčasný stav magnetického poľa a snažia sa vytvoriť modely pohybu kovu vo vonkajšom zemskom jadre, ktoré umožnia predpovedať ďalší vývoj magnetického poľa.

„Je to podobné, ako sa vytvárajú modely predpovede počasia, až na to, že my pracujeme s oveľa dlhšími časovými úsekmi,“ uviedol matematik NASA Andrew Tangborn.

Meniace sa anomálie tak vedcom poskytujú príležitosť, ako bližšie spoznať zemské jadro. Pozorovaním pozvoľna meniace sa trhliny v magnetickom poli môžu vedci lepšie porozumieť procesom, ako sa planéta mení, a lepšie sa pripraviť na budúce zabezpečenie satelitov a vesmírnych staníc.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Zem #vesmír #planéty #ionizujúce častice
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku