Vznikajúca ozónová diera nad Antarktídou bola prvý raz zachytená v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy sa objavuje každý rok v septembri a októbri, po skončení zimy na južnej pologuli.
Keďže bol rok 2019 v porovnaní s týmto rokom teplejší, bola vlaňajšia ozónová diera oveľa menšia. Pri jej vzniku zohrávajú dôležitú úlohu poveternostné podmienky a špecifické atmosférické javy. Predpokladá sa, že tohtoročnú ozónovú dieru ovplyvnil aj polárny vír s teplotu približne –80 °C.
Podľa odborníkov sa diera v ozónovej vrstve tvorí v mrazivom polárnom víre kvôli molekulám chlóru a brómu. Tieto látky sa chemicky aktivujú, keď na ne dopadne slnečné svetlo, takže keď sa po zime objaví Slnko, dochádza k poškodzovaniu ozónovej vrstvy.
Ozónová vrstva je pre život veľmi dôležitá – filtruje 97 až 99 percent nebezpečného ultrafialového žiarenia typu B a C. To môže spôsobovať rakovinu kože, znižovať imunitu a poškodzovať zrak.
Podľa riaditeľa CAMS Vincenta-Henriho Peucha se tohtoročná ozónová diera podobá tej z roku 2018. Jej plocha je 23 miliónov kilometrov štvorcových (je 469 krát väčšia ako Slovensko), čo z nej robí jednu z najväčších a najhlbších ozónových dier v nedávnej histórii.