Kvôli pandémii koronavírusu sa ľadoborec Polarstern nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera vracia do domovského prístavu Bremerhaven na severozápade Nemecka v relatívnej tichosti.
Obrovské množstvo údajov, ktoré medzinárodné tímy vedcov počas mesiacov plavby okolo Severného pólu nazhromaždili, im však umožňujú vydať svedectvo o klimatických zmenách.
Počas leta mohli vedci zmapovať topenie pobrežného ľdu v tomto regióne považovaného vedcami za „epicentrum globálneho otepľovania“, vysvetlil šéf misie Markus Rex.
„Videli sme veľké plochy vody tiahnuce sa takmer k pólu, obklopené ľadom, ktorý bol prederavený z dôvodu masívneho topenia,“ hovorí tento klimatológ a fyzik. A rezolútne dodáva: „Pobrežný ľad v Arktíde sa topí dramatickou rýchlosťou.“
Diagnózu potvrdzuje satelitné pozorovanie zo Spojených štátov. Pohľad z družice ukázal, že pobrežný ľad sa v lete roztopil a teraz sa rozkladá na dosiaľ najmenšej registrovanej ploche od roku 2012.
Vedci z misie pomenovanej MOSAIC študovali atmosféru, oceán, pobrežný ľad a ekosystém, aby získali údaje dosvedčujúce dopad klimatických zmien na arktický región aj celý svet.
Analýza získaných údajov bude trvať jeden až dva roky. Cieľom je spresniť modely predpovedí klímy, aby sa zistilo, či a ako sa vzájomne podobajú vlny horúčav a výdatné dažde alebo búrky, ktoré sa cyklicky objavujú každých 20, 50 či 100 rokov.
„Aby sme vytvorili klimatické modely, potrebovali sme pozorovania priamo na mieste,“ uvádza vedkyňa Radiance Calmerová z Coloradskej univerzity, ktorá na lodi Polarstern pobudla od júna do septembra.
„S pomocou dronov sme merali teplotu, vlhkosť, tlak a vietor. To nám poskytne informácie o atmosférickej vrstve, ktoré budú veľmi užitočné na vytvorenie klimatického modelu,“ hovorí vedkyňa a popisuje magické chvíle, ktoré zažila pri chôdzi po pobrežnom ľade. „Keď sa sústredíte, môžete cítiť, ako sa ľad pohybuje. Je dôležité chvíľu pozorovať okolie, nie sa len sústrediť na prácu,“ dodáva.
Po odchode expedície z nórskeho mesta Tromsø 20. septembra 2019 sa vedci ocitli na mesiace v úplnej tme s teplotami klesajúcimi až k mínus 39,5 stupňa Celzia a stretli viac ako dve desiatky ľadových medveďov.
Na jar však ich misiu narušila pandémia COVID-19 a vedci museli na Severnom póle zostať o dva mesiace dlhšie.
Na nemeckej lodi bolo niekoľko stoviek expertov a vedcov z 20 krajín. Skúmali život pod ľadom a počas polárnej noci zhromažďovali vzorky vody, aby študovali rastlinný planktón a baktérie a lepšie spoznali fungovanie morského ekosystému v extrémnych podmienkach. Expedícia, ktorej rozpočet dosiahol 140 miliónov eur, sa vrátila s viac ako 1100 vzorkami ľadu.
Projekt bol vedeckou, ale tiež logistickou výzvou. V útrobách lode bolo 14 000 vajec, 2000 litrov mlieka a 200 kilogramov kvaky na prvé tri mmesiace plavby a kuchár Sven Schneider si bol vedomý svojej zodpovednosti. „Mojou úlohou bolo udržiavať morálku stovky ľudí žijúcich v úplnej tme,“ zveril sa denníku Die Zeit.