Jej vek vedci odhadujú na viac ako 2-tisíc rokov, píše spravodajský server BBC. Mačací obrazec archeológovia objavili náhodou pri úprave cesty na jeden z kopcov, ktorý slúži ako pozorovacie miesto a sú z neho dobre viditeľné ďalšie geoglyfy.
„Obrazec bol sotva viditeľný a takmer zmizol, pretože je umiestnený na pomerne prudkom svahu, ktorý je náchylný k erózii,“ uviedlo vo vyhlásení peruánske ministerstvo kultúry.
Obrazec dlhý 37 metrov s jasne viditeľnými líniami hrubými medzi 30 a 40 centimetrami predstavuje mačku s nahnutou hlavou. Vedci jeho vznik datujú do rokov 200 až 100 pred naším letopočtom.
„Je celkom pozoruhodné, že ešte stále nachádzame nové obrazce, a tiež vieme, že môžeme ďalšie objaviť,“ citovala agentúra EFE vedúceho archeológa Johnyho Islu. Podľa neho sa na planinách pri mestách Palpa a Nazca v posledných rokoch objavilo ďalších 80 až 100 obrazcov, pričom sú všetky staršie ako kultúra Nazca, ktorá mala podľa dostupných poznatkov na svedomí najznámejšie geoglyfy.
„Sú malé, nakreslené na svahoch kopca a jasne patria k starej tradícii,“ povedal k novoobjaveným geoglyfom Isla. Pochádzajú podľa neho od príslušníkov neskorej kultúry Paracas z rokov 500 pred naším letopočtom až 200 nášho letopočtu. „Vieme to z porovnania ikonografie, napríklad textílie tejto kultúry zobrazujú vtáky, mačky a postavy, ktoré sú s týmito geoglyfmi jednoducho porovnateľné,“ uvádza.
Na planine Nazca, ktorá leží približne 400 kilometrov južne od peruánskej metropoly Lima, sa nachádza viac ako 300 geoglyfov či ich pozostatkov na rozlohe približne 520 štvorcových kilometrov. Obrazce sú rôzne veľké a rozpoznateľné len z väčšej výšky či diaľky. Vznikli odstránením vrchnej vrstvy kameňov a zeminy, čím sa odkryl svetlejší kontrastný materiál.
Zmysel obrazcov, zapísaných od roku 1994 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, zostáva záhadou. Podľa niektorých teórií slúžili pri náboženských rituáloch ako spôsob komunikácie s bohmi, niektorí vedci tvrdia, že išlo o astronomický kalendár. Niektorí zas, že to bol zavlažovací systém, podľa niektorých ide o výtvor mimozemskej civilizácie.
Niektoré z obrazcov zaznamenali už španielski dobyvatelia v 16. storočí. Prvý, kto sa im obšírnejšie venoval, bol americký historik Paul Kosok, ktorý ich študoval v 40. rokoch minulého storočia. Podľa neho boli obrazce na zavlažovací systém príliš plytké. Kosok sa prikláňal k teórii, že išlo o astronomický kalendár.