Posudok sa zakladá na výskume viac ako 200 vedcov zo 42 krajín. Vedecký riaditeľ v Kew Alexandre Antonelli v súvislosti so stavom rastlín a húb vo svete upozornil, že je znepokojujúci a je naliehavo potrebné konať. „Prehrávame preteky s časom, pretože druhy miznú rýchlejšie, ako ich dokážeme nájsť a pomenovať. Mnohé z nich by mohli obsahovať dôležité stopy pri riešení niektorých z najnaliehavejších výziev medicíny a dokonca možno aj vznikajúcich a súčasných pandémií,“ doplnil.
Správa odhalila, že len malú časť existujúcich druhov rastlín ľudia používajú ako potraviny a biopalivá. Jedlých je pritom viac ako 7000 rastlín a zhruba 2500 druhov by mohlo poskytnúť energiu miliónom ľudí. Obrovská väčšina biopalív pochádza však len zo šiestich plodín – kukurice, cukrovej trstiny, sóje, palmy, repky a pšenice.
Odborníci odhadujú, že riziko vyhynutia môže byť vyššie, ako sa predpokladalo. Vyhynutie hrozí odhadom 140-tisíc druhom, alebo 39,4 % cievnatých rastlín. V roku 2016 to bolo pritom bolo 21 %. Riziko vyhynutia napríklad hrozí až 723 rastlinám, ktoré sa využívajú v medicíne, pričom v niektorých častiach sveta je problematický nadmerný zber. Zvýšené odhady sú podľa vedcov čiastočne výsledkom sofistikovanejších a presnejších hodnotení ochrany.
V tejto súvislosti experti vyzývajú na urýchlené vyhodnotenie rizík s využitím technológií, ako je umelá inteligencia, a na ďalšie financovanie ochrany rastlín.
Správa, ktorú zverejnili v deň, keď sa koná summit Organizácie Spojených národov o biodiverzite, tiež informuje o novopomenovaných druhoch rastlín a húb. Vlani vedci pomenovali 1942 druhov rastlín a 1886 húb. Niektoré by mohli byť cenné ako potraviny, pre nápoje, medicínu a vlákna.