„Je tu množstvo ďalších zvláštnych dinosaurov, ale tento sa nepodobá žiadnemu z nich,“ uviedol paleobiológ David Martill z univerzity v anglickom Portsmouthe a jeden z vedúcich autorov štúdie, ktorú vedci zverejnili v odbornom časopise" Creataceous Research .{target:_blank}":[https://www.sciencedirect.com/…667120303736].
Hrivu zvieraťa s latinským názvom Ubirajara jubatus, ktoré sa živilo hmyzom a zrejme aj malými stavovcami ako sú žaby či jašterice, tvorilo v skutočnosti prvotne perie. Dve štruktúry podobné stuhám boli pravdepodobne tvorené keratínom – teda rovnakou látkou, z ktorej sú vlasy, nechty či chlpy. „Z diaľky (dinosaurus) vyzeral pravdepodobne chlpatý, skôr než operený,“ hovorí Martillo.
„Pravdepodobne mal perie podobné vlasom po celom tele, zachovalo sa však len na jeho krku, chrbte a nohách. To na jeho chrbte je veľmi dlhé a dáva mu tak akúsi hrivu, ktorá je u dinosaurov unikátna,“ dodáva.
Stuhy na ramenách tvora mohli podľa Martilla slúžiť na ozdobu, najskôr na prilákanie partnerov alebo zastrašenie protivníkov. Podobné znaky zdobia vo zvieracej ríši často samca – napríklad samce páva majú komplikované a nádherné chvosty – kvôli čomu paleontobiológ zasvätene odhaduje, že nájdený jedinec bol zrejme tiež samec.
Z fosílií síce nedá určiť farba týchto štruktúr, Martillo sa však domnieva, že boli farebné. „Stavím sa, že boli,“ dodáva.