S odkazom na vedcov z Národného seizmologického strediska na Čilskej univerzite o tom napísala agentúra Reuters.
Menšie otrasy a jedno väčšie zemetrasenie o sile šiestich stupňov boli zaznamenané v Bransfieldovom prielive, čo je asi 96 kilometrov široká oceánska úžina medzi Južnými Shetlandami a antarktickým polostrovom.
V blízkosti prielivu sa stretáva niekoľko tektonických dosiek a mikrodosiek, čo vedie k pomerne častým otrasom. V posledných troch mesiacoch ich ale podľa čílskych vedcov bolo až nezvyčajne veľa.
„Väčšina seizmicity je sústredená na začiatku sekvencie, najmä v priebehu septembra, kedy býva aj viac ako tisíc zemetrasení denne,“ uviedlo stredisko.
Zemetrasenia sú také časté že samotný prieliv, ktorý sa predtým rozširoval o približne sedem až osem milimetrov za rok, sa teraz rozpína tempom 15 centimetrov ročne, uviedlo stredisko. Riaditeľ strediska Sergio Barrientos poznamenal, že rozpínanie dosahuje asi dvadsaťnásobok pôvodného stavu, čo znamená, že sa ostrovy stále rýchlejšie vzďaľujú Antarktickému polostrovu.
Polostrov je jedným z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest na Zemi a vedci podrobne monitorujú vplyv meniaceho sa podnebia na jeho ľadovce. Klimatológ Raul Cordero Santiaga univerzity povedal, že zatiaľ nie je jasné aký veľký vplyv na ľadovú pokrývku otrasy majú. „Neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že by tento druh seizmickej aktivity významne ovplyvňoval stabilitu polárnych ľadových čiapok,“ uviedol Cordero.