Objavy roku 2020: Výskum Marsu, "nožnice" CRISPR, ale aj COVID-19

04.01.2021 07:33
vesmír, slnečná sústava
Ilustračné foto. Autor:

Aké boli najdôležitejšie udalosti vo vede, medicíne, vesmíre, histórii človeka? Prinášame vám päť najdôležitejších udalostí.

Vesmír:

Intenzívne pokračovalo skúmanie planéty Mars, ktorá by mohla byť podľa posledných výskumov obývateľná. Šesťkolesové americké robotické vozítko Curiosity, ktoré na planéte pristálo v auguste 2012, našlo na Marse stopy po organických látkach a niekdajšej existencii jazier, ktoré mohli hostiť mikrobiálny život. Podľa správy talianskych vedcov z roku 2018 je možné, že sa pod ľadom v blízkosti južného pólu nachádza veľké soľné jazero. A v apríli 2019 vedci potvrdili, že sa na povrchu Marsu vyskytuje metán, teda plyn, ktorý je považovaný za možnú známku existencie živých organizmov.

Teraz skúma Mars osem sond, z toho šesť z jeho obežnej dráhy. Na Marse bádajú dve funkčné robotické zariadenia americkej vesmírnej agentúry NASA: vozítko Curiosity (od roku 2012) a stacionárna sonda InSight (od roku 2018). Tento rok k Marsu odletelo americké robotické vozítko Perseverance, ktoré má hľadať známky možného života aj skúšať nové technológie pre prípadné budúce ľudské výpravy na planétu. K Marsu zamierila aj sonda Amal Spojených arabských emirátov a čínsky modul s prieskumným vozidlom.

Obrázok znázorňuje simulovaný pohľad na...
Obrázok znázorňuje simulovaný pohľad na klesanie InSight k povrchu Marsu. Autor: NASA/JPL-Caltech

Pokračoval tiež výskum planét mimo našu slnečnú sústavu. Americký teleskop Kepler, ktorý doslúžil v októbri 2018, objavil za deväť rokov viac ako 2600 planét existujúcich mimo našu slnečnú sústavu. V apríli 2018 ho nahradil nový teleskop TESS.

V apríli 2019 zverejnil tím astronómov prvý záber tzv. Čiernej diery, ktorý sa podarilo zaobstarať vďaka projektu Event Horizon Telescope. A vo februári 2016 americkí vedci zverejnili, že v septembri 2015 prvýkrát zachytili takzvané gravitačné vlny, ktorých existenciu začiatkom 20. storočia v rámci svojej všeobecnej teórie relativity predpovedal Albert Einstein. Prvé pozorovanie týchto vĺn zakrivenia časopriestoru sa odohralo na obrovskom americkom laserovom detektore Packaging. A v roku 2017 za to získala Nobelovu cenu za fyziku trojica Američanov Rainer Weiss, Barry Barish a Kip Thorne.

V decembri 2013 na Mesiaci pristál čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik. Čína sa tak stala po USA a Rusku treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj. A vlani v januári pristála čínska sonda Čchang-e 4 na odvrátenej strane Mesiaca.

V máji 2020 dopravila prvá súkromná spoločnosť, americká firma SpaceX, posádku na obežnú dráhu okolo Zeme, keď do vesmíru odletela jej loď Crew Dragon – bolo to prvýkrát po deviatich rokoch od konca programu raketoplánov, kedy z územia USA odštartovala do kozmu loď s ľudskou posádkou.

Medicína:

V biomedicíne boli veľkým objavom tzv. molekulárnej nožnice CRISPR-Cas9, s ktorých pomocou môžu vedci s vysokou presnosťou zmeniť genetickú informáciu živočíchov, rastlín a mikroorganizmov. Táto technológia prispieva napríklad k novým liečbam rakoviny a mohla by naplniť sen o vyliečení dedičných chorôb. Za vývoj nožníc vlani získali Nobelovu cenu za chémiu Američanka Jennifer Doudnaová a Francúzka Emmanuelle Charpentierová.

Dlhé desaťročia mali lekári tri možnosti liečby rakoviny a ďalších zhubných nádorov: operatívny zákrok, chemoterapiu a rádioterapiu (ožarovanie). V roku 2013 sa pridala štvrtá možnosť: liečba rakoviny imunoterapiou. Imunoterapia je založená na podpore pacientovho vlastného imunitného systému. V roku 2018 za jej objavenie získali Nobelovu cenu dvaja lekári, James P. Allison a Tasuku Hondžó. Najnovšou technikou je potom terapia CAR-T, ktorá geneticky modifikuje lymfocyty T. Do nich sa vložia špeciálnou genetická informácia, vďaka ktorej sa biele krvinky „naučia“ cielene rozpoznávať a ničiť určené nádorové bunky.

Umelá inteligencia (AI):

V tejto dekáde sa značne začala presadzovať umelá inteligencia (AI), ktorú už v roku 1955 americký vedec John McCarthy definoval ako odbor informatiky zaoberajúci sa tvorbou strojov vykazujúcich známky inteligentného správania. Rôzne stroje s AI teraz riešia úlohy napríklad z oblastí logistiky, robotiky, spracovanie prirodzeného jazyka či veľkých objemov dát. AI je podľa expertov napríklad schopná určiť riziko zlyhania srdca lepšie ako lekár, umožňuje ľahko napodobňovať ľudské hlasy, používa sa pre rozpoznávanie tvárí, ako osobní asistenti, vidieť ju v automobiloch, používa sa pre prekladače. A superpočítač spoločnosti Google AlphaGo s AI porazil v roku 2016 prvýkrát v histórii majstra sveta v ázijskej hre Go.

Súčasťou AI je aj metóda strojového učenia nazývaná deep learning. Táto metóda sa inšpirovala fungovaním ľudského mozgu – siete umelých neurónov prijímajú a analyzujú informácie, a keď ich vstrebú dostatok, môžu byť „vycvičené“ na to, aby identifikovali obrazy, zvuky alebo text. Niektorí vedci sa však obávajú, že technologicky vysoko vyspelé nástroje využívajúce umelú inteligenciu a takzvané mapovanie tváre sa stanú najnovšou zbraňou v informačnej voj­ne.

COVID-19:

V decembri 2019 sa z jedenásť miliónového čínskeho mesta Wu-chan v centrálnej provincii Chu-pej začalo šíriť vysoko infekčné ochorenie Covid-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom SARS-CoV-2.

Autor: SHUTTERSTOCK

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potom vlani v marci označila celosvetové šírenie nákazy za pandémiu. Tá výrazne zasiahla do všetkých oblastí ľudského života. Podľa WHO svedčia všetky dostupné dôkazy o tom, že zdrojom koronavírusu sú netopiere z Číny. Začiatkom decembra minulého roka schválila Británia ako prvý štát na svete použitie vakcíny proti COVID-19, neskôr začalo očkovanie v Británii, USA a inde.

História človeka:

Podľa posledných výskumov žil najstarší predchodca človeka v dobe pred asi 7,2 miliónmi rokov, v minulých desiatich rokoch bolo tiež objavených veľa významných predchodcov Homo sapiens. Už v roku 2010 vedci oznámili, že v Denisovej jaskyni na Altaji v Rusku v roku 2008 našli niekoľko zlomkov kostí dávno vyhynutého druhu predchodcu človeka Denisovana. Tí doplnili celý rad predchodcov človeka: Homo neanderthalensis v Európe, Homo erectus v Ázii, Homo soloensis na Jáve, „hobitia“ Homo floresiensis, Homo Naled v JAR z roku 2015 a Homo luzonensis z roku 2019 na Filipínach.

Ilustračné foto
Ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK

Pokračovali aj nálezy neandertálcov. Bolo dokázané, že títo hominidi vytvárali jaskynné umenie, čo bola činnosť bez výhrad zatiaľ pripisovaná len moderným ľuďom. Tiež sa zistilo, že dochádzalo k miešaniu predchodcov ľudí a neandertálcov.

V roku 2017 tím bádateľov formuloval hypotézu, že vývojové vetvy človeka a ľudoopov sa možno oddelili o niekoľko stoviek tisíc rokov skôr, než sa myslelo, a že je možné, že sa tak stalo v Európe, a nie v Afrike, ako tvrdila všeobecne uznávaná teória. Vedci tak urobili po novom preskúmanie dvoch častí tiel (dolnej čeľuste nájdenej v Grécku a zuba z Bulharska) hominidov známych ako Graecopithecus freybergi (zvaný El Greco), čo bol doteraz neznámy druh priameho predka dnešného človeka. Mal žiť pred asi 7,2 miliónmi rokov, čo z neho robí najstaršieho predchodcu človeka.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výskum #vesmír #vedci #objavy #medicína #mars #história ľudstva #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku