Zemetrasenie v strednom Chorvátsku sme pocítili aj na Slovensku

V utorok 29. decembra 2020 o 12:19 h stredoeurópskeho zimného času (11:19:54 h svetového času) zasiahlo územie Chorvátska zemetrasenie, ktoré spôsobilo veľké materiálne škody na budovách a infraštruktúre.

29.12.2020 19:12
zemetrasenie Foto:

Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo pri obci Petrinja, zhruba 50 km juhovýchodne od hlavného mesta Záhreb a zhruba 10 km juhozápadne od mesta Sisak. Magnitúdo zemetrasenia, stanovené v Európskom seizmologickom centre CSEM-EMSC na základe údajov zo seizmických staníc (vrátane slovenských), má hodnotu Mw=6,4, hĺbka zemetrasenia (hypocentrum) je 10 km pod zemským povrchom. Zemetraseniu z 29. decembra predchádzali v rovnakej epicentrálnej oblasti otrasy 28. decembra ráno, z ktorých mali dva najsilnejšie magnitúdo 5,2 a 5,0. Po zemetrasení z 29. decembra nasledovalo v priebehu niekoľkých hodín minimálne šesť dotrasov s magnitúdom 3,1 – 4,5, ktoré boli tiež makroseizmicky pocítené. Zvýšená seizmická aktivita sa tu predpokladá aj v nasledujúcom období.

Najsilnejší otras bolo cítiť aj na Slovensku. Poloha epicentra a lokality pozorovaní z územia Slovenska sú zobrazené na stránke https://www.seismology.sk/…okality.html, ktorú pravidelne aktualizujeme. K 17:45 29. decembra 2020 je evidovaných takmer 444 pozorovaní najmä z územia juhozápadného Slovenska – od Bratislavy po Trenčín, ale aj od Kútov na západe po Košice na východe. Chceme však dôrazne vysvetliť a upozorniť, že nešlo o zemetrasenie na území Slovenska, ale o pocítené zemetrasenie s epicentrom vzdialeným od nášho územia 400 – 500 km.

Na území dnešného Chorvátska zemetrasenia nie sú zriedkavým fenoménom. Z hľadiska seizmickej aktivity je Chorvátsko aktívnejší región ako Slovensko. Najsilnejšie zemetrasenie bolo zaznamenané 6. apríla 1667 v Dubrovníku a odhadované magnitúdo bolo 7,2. Toto zemetrasenie zruinovalo mesto a vyžiadalo si vyše 5 000 obetí. Posledné silné zemetrasenie pri Záhrebe porovnateľné s terajším javom, bolo pred 140 rokmi, presnejšie 9. novembra 1880, ktorého odhadnuté magnitúdo bolo 6,3 a spôsobilo vážne škody na budovách. Pravdepodobne aj tieto silné zemetrasenia boli spozorované na dnešnom území Slovenska, ale Ústav vied o Zemi SAV nemá o tom historické údaje. Ostatné stredne silné zemetrasenie pri Záhrebe bolo 22. marca 2020 s magnitúdom Mw=5.4. Zemetra­senie z 29. decembra 2020 však bolo, čo sa týka rozdielu uvoľnenej energie 32-krát silnejšie než otras z marca 2020.

Súčasné zemetrasenia v Chorvátsku boli zaznamenané aj seizmickými stanicami Národnej siete seizmických staníc (NSSS), prevádzkovanej Ústavom vied o Zemi SAV. Systém automatickej detekcie a lokalizácie seizmických javov NSSS už pár minút po vzniku zemetrasení určil na seizmických záznamoch signály spôsobené chorvátskymi zemetraseniami, vypočítal prvý odhad polôh (epicentier a hĺbok) a veľkosti zemetrasení. Tieto prvotné dáta sú vo veľmi dobrej zhode s neskoršími parametrami určenými európskym seizmologickým centrom CSEM-EMSC.

Rutinne, okrem rýchleho prvého automatického spracovania, sú seizmické záznamy následne manuálne analyzované v Dátovom a analyzačnom centre NSSS. Výsledky analýz sú v rámci medzinárodnej výmeny dát pravidelne zasielané do dátových centier okolitých krajín a do medzinárodných seizmologických centier, kde sa na základe veľkého množstva takto dostupných informácií parametre jednotlivých zemetrasení ďalej upresňujú.

Z geologického hľadiska sa epicentrá zemetrasení z 28. a 29. decembra 2020 nachádzajú v širšej oblasti stredomaďarskej tektonickej zóny (Mid-Hungarian Shear Zone), ktorá v hlbokých kôrových štruktúrach centrálnej Európy oddeľuje na severe ležiaci alpsko-karpatsko-panónsky blok kôry (ALCAPA Block) od juhoeurópskeho, resp. dinárskeho bloku Tisa-Dacia (TISZA-DACIA Block).

Ohniskové mechanizmy zemetrasenia dokladajú pohybovú aktivitu na zlomoch bočne posunového charakteru, t. j. tektonický pohyb pozdĺž blokov s ľavostranným zmyslom pohybu (SINISTRAL STRIKE SLIP Focal Mechanism) v hypocentrálnej hĺbke zemetrasenia okolo 10 km, čo zodpovedá celkovému charakteru pohybov v oblasti stredomaďarskej tektonickej zóny.

Zdroj: Ján Madarás, Kristián Csicsay, Andrej Cipciar, Ústav vied o Zemi SAV

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #zemetrasenie #vedci #Slovensko #Chorvátsko