Vírusy patria medzi najpodivnejšie veci na Zemi. Vedci sa zatiaľ ešte ani nedohodli, či sú živé, alebo mŕtve. A vo februári objavili nový vírus, ktorý dostal latinské označenie Yaravirus. Keď vykonali sekvenciu jeho genómu zistili, že žiadny z génov nezodpovedá tým, ktoré už vedci poznajú – čím sa Yaravirus zaradil medzi najzvláštnejší v už tak dosť zvláštnej bande týchto nebunkových organizmov.
Studený psí čumák?
Žiadny rok by nebol úplný bez roztomilého príbehu o domácich miláčikoch. Tento rok vedci zistili, že príslovečne studený psí ňufák je schopný cítiť slabú termálnu radiáciu – vrátane telesného tepla koristi. Toto zistenie môže pomôcť vysvetliť, ako aj psy so slabým zrakom, sluchom či čuchom dokážu stále úspešne loviť.
Jadrové skúšky a zrážky
Jadrové skúšky, ktoré v 50. a 60. rokoch 20. storočia vykonávali Spojené štáty, Sovietsky zväz a ďalšie krajiny, podľa zistení vedcov posilnili dažďové zrážky o tisíce kilometrov ďalej. Tento výskum by mohol prispieť v miestnom rozsahu k naplneniu polovice dávneho hesla „Rozkážeme vetru, dažďu“ (pochopiteľne s využitím iných prostriedkov než jadrových náloží). Astronómom tiež pomôže lepšie pochopiť klimatické vzorce na iných planétach, ako je Jupiter alebo Neptún.
Včelí „hrobári“
Mnohých zrejme prekvapí už samotná skutočnosť, že včely majú svojich „hrobárov“ odpratávajúcich z úľov zosnulých jedincov. Vedci sú však už o krok ďalej a prišli na to, ako títo hmyzí pohrební zriadenci spoznajú uhynutú včelu a sú schopní ju vyniesť z úľa do 30 minút, keď ešte nezačne vydávať typický odér rozkladu. Vďaka sérii experimentov, pri ktorých vedci používali telá už uhynutých včiel a žiadnej živej neublížili vyšlo najavo, že včelím funebrákom pomáhajú špeciálne pachové molekuly, ktoré živé včely vylučujú – a po smrti ich produkcia klesá.
Prežiť vraj môžme aj na planéte pri čiernej diere
Ak vo vás tohtoročný prapodivný rok vyvolal túžbu opustiť planétu a vydať sa na pohostinnejšie miesto vo vesmíre, nepochybne vás poteší výskum, podľa ktorého teoreticky môže život prežiť aj na planéte obiehajúcej okolo čiernej diery. Na druhú stranu je dosť pravdepodobné, že už po niekoľkých dňoch by sa vám začalo cnieť po domovskej planéte – napriek covidu. Polovicu neba totiž zapĺňa zlovestná temnota a intenzívna gravitačná sila čiernej diery by natiahla čas natoľko, že by sa jediný rok na tejto planéte rovnal tisícom okolo bežnej hviezdy.
Umelá inteligencia umelej inteligencie?
Podobnú planétu by však mohli osídliť počítače, ktoré už nebudú príliš dlho potrebovať nás, nepatrných človiečikov. Nový softvér si vypožičal koncept darwinovskej evolúcie a vytvára programy umelej inteligencie (AI), ktoré sa generáciu za generáciou zlepšujú – a to všetko bez ľudského zásahu. A jedného dňa by táto AI mohla vytvoriť svoju vlastnú umelú inteligenciu.