Zásadnú úlohu však zohráva aj akumulácia snehovej pokrývky, na ktorej zmeny sa bližšie pozreli odborníci na hydrológiu spolu s členmi Katedry fyzickej geografie a geoekológie z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej.
Stredná Európa patrí k typickej oblasti so striedaním ročných období, v ktorej je voda v riekach do značnej časti závislá od množstva snehovej pokrývky nahromadenej počas zimy. V oblastiach, kde sa teplota vzduchu pohybuje okolo nuly, môže byť aj len mierne zvýšenie teploty vzduchu problém. Udáva sa, že v horských oblastiach temperátnej zóny (oblasť mierneho pásma severnej pologule) dochádza pri zvýšení teploty vzduchu o 1 °C k posunu snežnej čiary o približne 150 m n.m., čo môže predstavovať zásadné zníženie množstva objemu vody pre rieky na jar a v lete.
Aj keď je už dlhší čas zrejmé, že k tomuto posunu dochádza, stále existuje veľa otázok. Predovšetkým to, aký vplyv majú zmeny snehovej pokrývky na letné prietoky v rôznych regiónoch a ako veľmi sú na zmeny jednotlivé povodia citlivé. Tieto neľahké otázky si položila aj skupina odborníkov z hydrológie. Pre svoj výskum si zvolila sedem rôznych povodí z troch krajín – Švajčiarska, Slovenska a Česka, pričom podľa nadmorských výšok boli rozdelené do troch skupín. Výber povodí bol zvolený tak, aby všetky povodia boli čo najmenej ovplyvnené ľudskou činnosťou a zároveň disponovali čo najdlhším dátovým radom.
Pre svoj výskum hydrológovia analyzovali viac ako štyridsaťročné údaje počnúc rokom 1966 a končiac rokom 2012. Jednotlivé zmeny boli skúmané tak z ročného, ako aj sezónneho a mesačného pohľadu.
Počas sledovaného obdobia došlo k výraznému nárastu teploty vzduchu u všetkých sledovaných povodí (0,7 až 1,3 °C), najvýraznejšie od apríla do konca leta. S nárastom teploty vzduchu dochádzalo aj k poklesu podielu snehových zrážok a hrúbky snehovej pokrývky, čo bolo pozorované najmä v stredných nadmorských výškach (1000 až 1500 m n.m.), kde bol pokles okolo 26 %. Z toho dôvodu sa zvýšil odtok v zimnom období, a naopak v dôsledku skoršieho topenia, bol zaznamenaný pokles prietoku neskôr na jar.
Väčšina suchých období bola spájaná s nízkymi teplotami a poklesom množstva zrážok v priebehu zimy alebo s vysokými teplotami vzduchu v zime, ktoré spôsobili znížené množstvo naakumulovanej snehovej pokrývky. Dôležitým poznatkom z výskumu horských povodí bolo, že výskyt sucha počas leta je ovplyvnený nielen množstvo zrážok a teplotou vzduchu, ale zásadným spôsobom tiež množstvom snehu naakumulovaným počas zimy. Najcitlivejšie sa pritom ukázali povodia z nadmorských výšok 1000 až 1500 m.
Aj keď celosvetové výskumy ukazujú, že najvýznamnejší nárast teplôt vzduchu je v najvyšších horských oblastiach, najcitlivejšie na zmeny vodných zásob reagujú najmä stredné polohy, kde sa teplota vzduchu pohybuje okolo nuly. Okrem zmeny rozloženia zrážok počas roka je tak zmena objemu snehu zásadným faktorom ovplyvňujúcim následné suché obdobie počas jari a leta.
Zdroj: Kateřina Fraindová, Prírodovedecká fakulta Univerzity Karlovej