Bojgy používajú svoje telo pri šplhaní ako laso, zistili vedci

Pokiaľ ide o hady, vedci už zistili veľa zaujímavých faktov. Teraz k špecifikám ich anatómie či zmyslov pribudlo zistenie, ako bojga hnedá dokáže vyšplhať aj po tak hladkých objektoch, ako je stĺp elektrického vedenia: stočí chvost ako slučku, ktorou prevlečie telo do tvaru lasa, aby malo lepšiu oporu.

08.02.2021 06:00
boita had Foto:
Ilustračné foto.
1

Ide o spôsob pohybu, aký u plazov nebol ešte nikdy pozorovaný, napísal spravodajský server CNN.

Odborníci z univerzít v Colorade a Cincinnati urobili tento objav náhodne, keď pracovali na projekte ochrany hniezd škorcov mikronézskych na Guame. Škorce sú jedným z iba dvoch pôvodných druhov, ktoré na tomto ostrove prežívajú.

Bojga hnedá je stromový had z čeľade užovkovitých, ktorého pôvodnou domovinou sú Austrália a Indonézia. V 40. a 50. rokoch 20. storočia boli náhodne zavlečené na Guam a ich šírenie na tomto autonómnom ostrovnom území USA predstavuje jednu z najagresívnejších ekologických invázií, akú kedy ľudstvo zaznamenalo. Bojgy nielen zdecimovali vtáčiu populáciu na Guame, ale sú tiež zodpovedné za časté výpadky prúdu.

Vedci použili meter vysoké kovové stĺpiky, ktoré sa často využívajú k ochrane vtáčích hniezd, aby bojgám zabránili vyšplhať sa k búdkam škorcov. Ale k ich úžasu zachytila ​​sledovacia videokamera bojgu, ktorá okolo 20 cm širokého stĺpika stočila vlastné telo do lasa, aby sa dostala hore.

Hady sa zvyčajne pohybujú jedným zo štyroch spôsobov: vlnením do strán, priamo, harmonikovo či bočným ohýbaním. Pri lezení po strmých a hladkých povrchoch, ako sú kmene a konáre stromov alebo rúry, hady zvyčajne používajú harmonikový pohyb, pri ktorom sa ich telo krúti do strán, aby malo aspoň dva oporné body.

Avšak pri „lasovaní“ sa had opiera len o jednu slučku tela vzniknutú jeho pretiahnutím malou slučkou vytvorenou na chvoste. „Nečakali sme, že by bojga hnedá dokázala nájsť spôsob, ako po tom stĺpiku vyšplhať,“ povedal spoluautor štúdie Thomas Seibert.

„Naša zábrana najprv fungovala,“ dodal. "Ale po asi štyroch hodinách záznamu sme zrazu uvideli tohto hada, ako si urobil z tela laso a začal sa súkať hore. Pozerali sme sa na ten kúsok záznamu asi pätnásťkrát. Bol to šok. Nevyrovnalo sa to ničomu, čo som kedy v živote videl, "povedal Seibert.

Podľa vedcov tento spôsob pohybu pre hady očividne nie je ľahký. Bojga často kĺže dolu, pohybuje sa pomaly, oddychuje a zastavuje sa, aby si oddýchla. Ale bez ohľadu na to, ako je podobný výstup náročný, umožňuje bojgám dostať sa k nič netušiacej koristi – a môže tiež vysvetliť, ako sa bojgy môžu dostať na stĺpy elektrického vedenia, kde spôsobujú skraty.

Vedci teraz chcú využiť svoje nové zistenia na to, aby vymysleli lepšie spôsoby, ako chrániť vtáky v tejto oblasti.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #výskum #vedci #had