Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej v pondelok vo vedeckom časopise The Cryosphere, ktorú cituje britský denník The Guardian.
V období 1994 – 2017 sa na Zemi roztopilo 28 biliónov ton ľadu, čo by podľa autorov štúdie stačilo na pokrytie celej Veľkej Británie vrstvou o hrúbke 100 metrov. Dve tretiny z tohto množstva sa roztopilo následkom otepľovania ovzdušia a približne tretina otepľovaním oceánov a morí.
Miera straty ľadu, ktorú štúdia opisuje, je v súlade s najhoršími scenármi globálneho otepľovania Medzivládnej komisie OSN pre klimatické zmeny (IPCC).
„Zvýšenie hladiny mora v takomto rozsahu bude mať v tomto storočí veľmi vážne následky pre pobrežné komunity,“ uviedol hlavný autor a vedecký pracovník z Univerzity v anglickom Leedsi Thomas Slater.
V 90. rokoch minulého storočia ubudlo každý rok približne 0,8 biliónov ton ľadu, v roku 2017 však už 1,3 bilióna ton. Približne polovica tohto roztopeného ľadu pochádzala z pevniny, čo priamo prispieva k zvýšeniu morskej hladiny. Od roku 1994 do 2017 hladina mora stúpla o približne 35 milimetrov, píše The Guardian.
Najviac objemu stratili voľne plávajúce ľadovce v polárnych oblastiach. Druhý najväčší pokles vedci zaznamenali v kontinentálnych a horských ľadovcoch, ktoré za skúmané obdobie prišli o 6 biliónov ton ľadu. Zmenšovanie sa týchto ľadovcov môže vyústiť v povodne a následne aj obdobia sucha, pretože ľadovec bude príliš malý na to, aby poskytoval dostatočný tok vody pre poľnohospodárov, vysvetľuje The Guardian.
„Okrem toho, že prispievajú k zvýšeniu priemernej hladiny mora, sú horské ľadovce dôležitým zdrojom sladkej vody pre miestne komunity. Ústup ľadovcov je preto nesmierne dôležitá téma, a to na miestnej i globálnej úrovni,“ uviedla spoluautorka štúdie a vedecká výskumníčka na spomínanej univerzite Inés Otosakaová.