Koronavírus, ktorý usmrtil vyše dva milióny ľudí a narušil život na celom svete, má podľa vedcov pôvod v netopieroch v juhovýchodnej Ázii.
Výskumníci z anglickej Cambridgeskej univerzity použili údaje o teplotách a množstve dažďových zrážok za posledných 100 rokov na vytvorenie modelu, ktorý zobrazoval populácie desiatok druhov netopierov na základe podmienok v ich prirodzenom prostredí.
Odborníci zistili, že za posledné storočie sa 40 druhov netopierov premiestnilo do južnej Číny, Laosu a Mjanmarska – teda do oblasti, kde sa podľa genetickej analýzy prvýkrát objavil koronavírus známy ako SARS-CoV-2.
Keďže každý druh netopiera nesie v sebe priemerne 2,7 koronavírusu, v tejto „ohniskovej“ oblasti je teraz sústredených 100 kmeňov koronavírusu, oznámili výskumníci.
„Náš výskum má ešte ďaleko k tvrdeniu, že pandémia by bez klimatickej zmeny nevznikla,“ povedal pre AFP vedúci autor štúdie, Robert Beyer z katedry zoológie na Cambridgeskej univerzite.
Podľa neho však nie je pravdepodobné, že by takáto koncentrácia netopierov spôsobená klimatickou zmenou a prítomnosti koronavírusov prenášaných netopiermi viedla k zníženiu rizika pandémie.
Hoci presnú reťaz prenosu koronavírusu SARS-CoV-2 zo zvierat na ľudí ešte len treba stanoviť, podľa vedca zmena klímy a ničenie prirodzeného prostredia v Ázii zahnala živočíšne druhy nesúce koronavírusy do bližšieho kontaktu s ľudskou populáciou.
„Sú to dve strany jednej mince: prenikáme do ich prirodzeného prostredia, ale zároveň má klimatická zmena taký vplyv, že tlačí patogén smerom k nám,“ povedal vedec.
Štúdia, zverejnená v časopise Science of the Total Environment, vyzýva vlády, aby podnikli opatrenia – napríklad aby obmedzili rozširovanie miest a poľnohospodárstvo, čo pomôže zvládnuť hrozbu ďalšej pandémie ochorenia pochádzajúceho z lokálnych divých zvierat.
V štúdii je aj výzva, že je potrebné sa viac snažiť o zmiernenie klimatickej zmeny, aby nevznikali veľké koncentrácie divých druhov zvierat pri ľudských obydliach.
„Fakt, že klimatická zmena môže zrýchliť prenos patogénov z divých zvierat na ľudí, by mal byť naliehavým budíčkom, aby sa znižovali globálne emisie,“ uviedol Camilo Mora z Havajskej univerzity, ktorý sa na výskume podieľal.