Prečo púšte v noci tak veľmi ochladnú?

Teplota na Sahare klesá v noci v priemere až o 42 stupňov Celzia.

, 23.02.2021 18:00
púšť, utečenci, líbya, piesok Foto:

Ak sa vyberiete na výlet do severoafrickej púšte Sahara, automaticky si beriete so sebou veľa vody a krému na opaľovanie. Ak tam však plánujete zostať aj v noci, nesmiete si zabudnúť aj teplý spací vak. Je to preto, lebo teploty na Sahare dokážu po západe slnka prudko klesnúť, z priemerných 38 stupňov cez deň na priemerné štyri stupne pod nulou v noci. Píše o tom server Live Science s odvolaním sa na americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Prečo však dochádza k takému dramatickému výkyvu teploty na vyprahnutej púšti ako je Sahara? A ako sa s takými extrémami vyrovnávajú tamojšie zvieratá a rastliny?

Príčina, prečo sa suché púšte, ktoré pokrývajú približne 35 percent Zeme, tak rozhorúčia a potom rapídne ochladnú, je kombinácia dvoch kľúčových faktorov – piesku a vlhkosti. Na rozdiel od termosky piesok neudržuje veľmi dobre teplo. Keď teplo a svetlo zo slnka dopadnú na piesočnú púšť, zrnká piesku vo vrchnej vrstve púšte absorbujú a potom uvoľnia teplo späť do vzduchu. Počas dňa takéto piesočné vyžarovanie slnečnej energie ohromne rozhorúči vzduch a teplota prudko stúpa.

Avšak v noci sa väčšina tepla z piesku vyžiari do vzduchu a už nie je slnečné svetlo, ktoré by ho ohrialo. Piesok a jeho okolie je tak chladnejšie ako predtým. Tento fenomén však nie je jedinou príčinou takého dramatického poklesu teploty. Veď keď zájde slnko na tropickej pláži, nemusíte si predsa hneď obliekať zimný kabát. Hlavnou príčinou extrémnej zmeny teploty je fakt, že púštny vzduch je extrémne suchý. Na vyprahnutých púšťach ako Sahara alebo Atacama v Čile je vlhkosť, teda množstvo vody vo vzduchu, prakticky nulová a na rozdiel od piesku má voda veľkú schopnosť udržiavať teplo.

Vodná para vo vzduchu zachytáva teplo nízko nad zemou ako obrovská neviditeľná deka a zabraňuje jeho rozptýleniu do atmosféry. Vzduch s vysokou vlhkosťou si taktiež vyžaduje viac energie, aby sa zahrial, čo tiež znamená, že dlhšie trvá, kým sa táto energia rozptýli a okolie sa ochladí. Nedostatok vlhkosti na púšťach tak umožňuje, že tieto vyprahnuté miesta sa rýchlo ohrejú, ale aj rýchlo ochladnú.

Púštne zvieratá sa na počudovanie vedia týmto extrémnym teplotným výkyvom prispôsobiť. „Je to pre ne relatívne malý problém,“ hovorí Dale DeNardo, environmentálny fyziológ z Arizonskej štátnej univerzity, ktorý sa špecializuje na púštne živočíchy. „Väčší problém majú so zháňaním dostatku potravy a vody, aby prežili“.

Plazom, ktoré sú na púšťach najčastejšie sa vyskytujúcou sa a najrozmanitejšou živočíšnou skupinou, teplotné výkyvy neprekážajú, pretože sú chladnokrvné, čo znamená, že nepotrebujú investovať energiu do udržovania stálej telesnej teploty. Inými slovami, plazy môžu svoju energiu využiť inak – napríklad na lov. Mnohým plazom tiež prospieva, že sú malé, čo im umožňuje nájsť si zákutia v tieni počas dňa alebo teplejšie skaly v noci. „Je tam veľa rozličných miest, kde sa schladiť alebo ohriať, najmä keď ste malí,“ konštatuje DeNardo.

Avšak veľké, teplokrvné cicavce, ako sú ťavy, sú príliš rozmerné na to, aby sa vedeli schovať pred slnkom a nemôžu dopustiť, aby ich teplota klesla. Prežívajú tak, že si udržujú stálu telesnú teplotu v horúcich aj chladných podmienkach. Majú totiž kvalitnú izoláciu vo forme tuku a hrubej srsti, čo zabraňuje, aby sa počas dňa príliš prehriali a v noci stratili príliš veľa tepla.

Púštne vtáky využívajú odparovacie chladenie. Pomocou vody sa ich telá zbavujú nadmerného tepla – podobne ako, keď sa ľudia potia a psy dychčia. Vtáky to robia viacerými spôsobmi, niektoré supy si močia na nohy, aby sa ochladili. Avšak ich schopnosť preletieť veľké vzdialenosti medzi vodnými zdrojmi alebo k potrave znamená, že sa nemusia trápiť udržiavaním vody ako iné púštne zvieratá. „Ja to nazývam podvádzanie, pretože sa v skutočnosti vyhýbajú nástrahám púšte,“ hovorí DeNardo.

Rastliny sú na extrémne teploty citlivejšie. Podľa amerického odborníka čelia oveľa väčšiemu problému, keďže sa nehýbu. Preto si kaktusy vyvinuli množstvo ochranných prostriedkov, ako sú tŕne či toxíny, ktoré im pomáhajú ubrániť ich drahocennú vodu pred predátormi. Avšak nočné teploty pod bodom mrazu môžu rastliny zabiť, pretože voda mrzne a rozširuje sa v ich tkanive, čo môže spôsobiť nezvrátiteľné škody. Preto rastliny rastú je v takých oblastiach, kde teplota vzduchu neklesá pod bod mrazu na viac ako niekoľko hodín.

Vedci sa snažia zistiť, ako môže zmena klímy ovplyvniť vyprahnuté miesta a tamojšie organizmy. „Určite dôjde k zmenám,“ konštatuje DeNardo. „Predpokladáme, že vo väčšine púští stúpne teplota v priemere približne o dva stupne.“

Výskum naznačuje, že „noci budú teplejšie, ale to nie je také zlé ako teplejšie dni,“ poznamenáva DeNardo. Hlavný problém je, že zmena klímy môže mať vplyv na množstvo zrážok, na ktoré sa púštne živočíchy spoliehajú. „Zrážky budú menej rovnomerné, niektoré roky budú relatívne mokré a niektoré suché. Ale aj keď väčšina z nich bude dostatočne mokrá, už len jeden naozajstný suchý rok môže spôsobiť obrovské problémy,“ dodáva DeNardo pre Live Science.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #teplota #Sahara #púšť #Afrika