Znesie vajce za osem sekúnd, v extrémnom prípade dokonca za štyri. Zistili to ornitológovia z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR po analýze viac ako 150 videozáznamov. Kamery niekoľko rokov sledovali hniezda trsteniarikov veľkých, ktoré kukučky v našich podmienkach zneužívajú najčastejšie.
Husté vodné traviny pri rybníku dávajú trsteniarikom nádej, že ich hniezda sú dobre ukryté. Pred ľudskými zrakmi určite. Kukučím sa ale neschovajú. Operenec známy hniezdnym parazitizmom hliadkuje, niekoľko dní pozoruje okolie a všíma si aktivity dvoch hnedých vtákov poletujúcich okolo rákosia. Vie, že si stavajú hniezdo a čakajú rodinu. Využije prvý nestrážený okamih, priletí k hniezdu a vyhodí ich vajcia von. A za niekoľko sekúnd do neho znesie vlastné.
Kukučku neodradia ani zúrivé reakcie trsteniarika. Napadnutie môže viesť až k jej smrti, videá však ukázali, že ani veľmi brutálny útok, kedy trsteniarik sedí kukučke na chrbte a plnou silou ju ďobe do hlavy, jej v znesení vajcia nezabráni. Výsledky sledovania správania oboch druhov vtákov uverejnili ornitológovia Václav Jelínek a Marcel Honza v odbornom časopise Ibis – International Journal of Avian Science.
Doteraz sa o priebehu správania kukučiek v hniezdach hostiteľov príliš nevedelo, takouto rozsiahlou zbierkou videonahrávok (viac ako 150 záznamov) nikto nedisponoval. Výskum tak zásadne rozšíril povedomie o procese tohto typu parazitácie.
Je to ako rituál
„Popri tom, že sme presne popísali priebeh a rýchlosť parazitácie hostiteľského hniezda kukučkou, sme ukázali, že priebeh samotného parazitačného aktu je vysoko ritualizovaný proces. Samica kukučky po prílete na okraj hniezda uchopí jedno z vajec, ktoré sa v hniezde nachádza, a až potom znáša svoje vlastné vajce,“ hovorí Václav Jelínek.
Hľadanie vajca, ktoré by mohla odniesť, vykonáva samica vždy, a to aj v prípade, že na ňu trsteniarik útočí alebo je hostiteľské hniezdo prázdne. „Ide teda o zjavne úplne zásadnú súčasť jej parazitickej životnej stratégie,“ dodáva ornitológ.
Ako vajce vajcu
Jednotlivé populácie kukučiek sa prispôsobujú rôznym druhom hmyzožravých spevavcov, najčastejšie trsteniarikovi veľkému a všeobecnému, ale aj trasochvostovi bielemu, vrchárke modrej či ľaptuškee lúčnej. V Európe sa podarilo odborníkom nájsť kukučie vajce u viac ako stovky rôznych druhov vtákov. Vajce, ktoré kukučka znesie do hostiteľského hniezda, je spravidla o niečo väčšie ako pôvodné, farbou a veľkosťou sa ale evolučne prispôsobuje hostiteľskému.
„Napríklad v Maďarsku sú trsteniariky parazitované kukučkou historicky dlhšie ako u nás a kukučky sa stihli prispôsobiť. Niekedy je skutočne ťažké stopercentne na prvý pohľad rozoznať kukučie vajce od vajca trsteniarika,“ povedal už skôr Marcel Honza (pre časopis AΩ/Veda pre každého).
Zdroj: Leona Matušková, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR