Avšak podľa psychológa často siahame po fľaši preto, lebo má jednoduchý názov alebo má na vinete pekný obrázok žirafy.
Profesor Charles Spence z Oxfordskej univerzity napísal prácu o psychológii vína. Tvrdí v nej, že zákazník je taký ohromený stovkami fliaš na policiach v supermarketoch, že si vyberie tú s názvom, ktorý sa dá najľahšie vysloviť.
Podľa profesora nás tiež priťahujú fľaše s lákavými, zapamätateľnými obrázkami žiráf, kengúr a opíc. „Keď si máme vybrať z nespočetného množstva vín zo starého sveta, mnohí z nás si nevedia spomenúť na to, ktoré nám minule tak dobre chutilo. Výrobcovia vína z nového sveta, z krajín ako Austrália či Juhoafrická republika, sú úspešní aj preto, že súčasťou ich značiek sú nejaké tvory.“
Ako príklad uvádza vinety so žabou, žirafou, kengurou alebo dokonca s hrochom. „Takýto tvor nemá nič spoločné s vínom, ale ľahšie si značku zapamätáme a rozpoznáme. O čo ľahšie si zapamätáme a vypýtame si v obchode víno s názvami Yellow Tail (Žltý chvost) alebo Gato Negro (Čierna mačka), ako fľašu maďarskej odrody Cserszegi fuszeres,“ vysvetľuje profesor Spence.
Tvrdí, že psychológia vie tiež ovplyvniť spôsob, ako víno chutí po tom, ako ho otvoríme. Štúdia, zverejnená v časopise Cognitive Research: Principles and Implications, radí, ako by sa nám mohlo javiť víno lepšie, ako v skutočnosti je.
Ľudia uprednostňujú nápoje z fliaš s korkovou zátkou ako so skrutkovým uzáverom bez ohľadu na to, aké víno je vo vnútri. Keď pijete červené víno pod červeným svetlom, vraj chutí ovocnejšie. Štúdie tiež ukázali, že víno prináša veľké potešenie, keď ho pijete a počúvate tú správnu hudbu, napríklad červené víno by sa malo hodiť k blues.
Profesor Spence však upozorňuje, že by sme si nemali kupovať víno, ktoré nám pripomína dovolenku alebo iný pekný zážitok. Chytíte sa do pasce nazývanej paradox provensálskeho ružového. Ak si chceme oživiť horúce noci vo Francúzsku, nepodarí sa nám to, pretože mozog je ovplyvneným prostredím – a jeho absencia znamená, že víno už po návrate domov nechutí rovnako.