Štúdia: Nedávne suchá v Európe sú najhoršie od čias Rímskej ríše

20.03.2021 20:00
Drought and Green Nature  Landscape
Autor:

Suchá a horúčavy, ktoré po roku 2014 sužujú Európu, sú najhoršie od čias Rímskej ríše. Podľa denníka The Guardian to vyplýva zo záverov štúdie, ktorá vznikla na základe skúmania letokruhov stromov.

Vlny horúčav v minulých rokoch mali podľa vedcov devastujúce dôsledky v podobe tisícok predčasných úmrtí, zničenej úrody či lesných požiarov. Nízke hladiny riek miestami zastavili lodnú dopravu aj chladenie jadrových elektrární. Hlavnou príčinou sú vysoké teploty, ktoré boli v posledných rokoch zaznamenané po celej Európe. Klimatológovia predpovedajú v budúcnosti ešte extrémnejšie a častejšie horúčavy a suchá.

„Všetci sme si vedomí výnimočne horúcich a suchých liet, ktoré sme mali v posledných niekoľkých rokoch,“ uviedol profesor a vedúci štúdie Ulf Büntgen z Cambridgeskej univerzity. „Naše výsledky ukazujú, že to, čo sme zažili, je mimoriadne. Táto séria nemá za posledných 2000 rokov obdobu,“ uviedol. Skúmané údaje končia rokom 2018, pričom v rokoch 2019 a 2020 boli letá v Európe tiež veľmi horúce.

Klimatológovia uvádzajú, že suchá spôsobila zmena tryskového prúdenia a obehu vzduchu nad kontinentom a že ich hlavným pôvodcom bola klimatická zmena. „Zmena klímy znamená, že extrémne podmienky budú čoraz častejšie, čo by mohlo byť zničujúce pre poľnohospodárstvo, ekosystémy i spoločnosť ako takú,“ dodal Büntgen.

Štúdia, ktorú zverejnil časopis Nature Geoscience, analyzovala 27 000 letokruhov zo 147 dubov. Drevo z žijúcich stromov pomohlo určiť vývoj sucha v poslednom storočí. Dáta k podobe klímy v stredoveku získali z kmeňov dubov, ktoré sa zachovali v riečnych naplaveninách či štrkových korytách. Pre antickú éru potom použili drevo zo studní.

Predchádzajúce rekonštrukcie klímy z letokruhov využívali šírku a hustotu letokruhov na určenie teploty. Štúdia vedená Büntgenom sa zamerala na množstvo izotopov uhlíka a kyslíka, aby ukázala, koľko vody mali stromy k dispozícii. To vo výsledku dalo vedcom predstavu o miere sucha v daných obdobiach. Ukázalo sa, že vysoká frekvencia sucha v posledných rokoch bola v Európe bezprecedentná, dokonca aj v porovnaní so skoršími zničujúcimi suchami, aké bolo to v dobe renesancie na začiatku 16. storočia.

Štúdia tiež uvádza, že roky v strednej Európe sa stávajú v posledných dvoch miléniách čoraz suchšie nehľadiac na súčasné globálne otepľovanie. Ako dôvod tohto dlhodobého trendu vedci vylučujú sopečnú činnosť či slnečné cykly a prikláňajú sa k záveru, že je to spôsobené drobnými odchýlkami dráhy obehu Zeme okolo Slnka.

Klimatická kríza súvisí aj s extrémne vlhkým počasím v zime, pripomína The Guardian. Zrážky v Británii 3. októbra minulého roka boli najvýdatnejšie od začiatku meraní v roku 1891. Podľa štúdie je v dôsledku globálneho otepľovania trikrát pravdepodobnejšie, že sa takéto prívaly dažďa budú opakovať. V roku 2100 bude pri zachovaní súčasných trendov pravdepodobnosť až desaťnásobná.

0 debata debata
Viac na túto tému: #sucho #Rímska ríša #klimatické zmeny #horúčavy #Európa