Vyplýva to z vedeckej štúdie, ktorú zverejnil časopis Science. Experti na základe štúdie fosílnych peľových zrniek a listov z Kolumbie zistili, že po dopade kilometer širokej skaly sa typ vegetácie v juhoamerických tropických lesoch dramaticky zmenil.
„Náš tím skúmal viac ako 50 000 vzoriek skameneného peľu a viac ako 6000 skamenelín listov z obdobia pred dopadom a po ňom,“ uviedla spoluautorka štúdie Mónica Carvalho zo Smithsonianského ústavu tropického výskumu v Paname.
Vedci zistili, že pred dopadom obrieho asteroidu v oblasti dnešného Yucatánskeho polostrova v Mexiku boli bežné ihličnany a papraďorasty. Po skazonosnom dopade asteroidu diverzita rastlín poklesla o zhruba 45 percent. Bežné bolo vymieranie najmä medzi semenným rastlinami. Lesy sa počas najbližších šiestich miliónov rokov obnovili, ale dominovali im kvitnúce krytosemenné rastliny.
Štruktúra tropických lesov sa v dôsledku tejto transformácie tiež zmenila. Počas obdobia neskorej kriedy, keď ešte žili dinosaury, mali jednotlivé stromy v lesoch veľa priestoru. Ich horné časti sa neprelínali, čo umožnilo slnečnému svitu predrať sa na Zem. Po dopade asteroidu sa v lesoch vytvorila silná klenba konárov a na Zem dopadalo oveľa menej svetla.
Vedci majú pre túto zmenu trojaké vysvetlenie. Prvé spočíva v tom, že dinosaury bránili tomu, aby lesy príliš zarástli, lebo sa živili rastlinami v nižších vrstvách lesa a šliapali po nich. Druhé vysvetlenie je, že spád popola po dopade asteroidu obohatil pôdu v trópoch, čo bolo na prospech rýchlejšie rastúcim krytosemenným rastlinám. Tretie vysvetlenie uvádza, že miznutie ihličnanov vytvorilo príležitosť pre prevzatie nadvlády kvitnúcimi rastlinami.
Vysvetlenie sa podľa vedeckého tímu navzájom nevylučujú a všetky mohli prispieť k výsledku, ktorého sme dnes svedkami. „Poučenie z toho je, že pri rýchlych narušeniach sa tropické ekosystémy nielen obnovia; sú nahradené a ten proces trvá naozaj dlho,“ poznamenala Carvalho.