Hovorí, že pritom nasáva telepatické obrazy, ktoré odhaľujú vnútorné myšlienky zvierat, či už sa týkajú všedných vecí alebo hlbokých pocitov, napísal spravodajský server The Wall Street Journal.
Počas typickej návštevy O'Harová zistí napríklad to, že valach má strach, keď sa mu ľudia počas kŕmenia nebezpečne pletú pod nohami. Junca z plemena miniatúrneho dobytka štve, že brav má svoju prasnicu, ale on svoju kravku nemá. Alpaky prezradia, že dobrovoľní pomocníci na ranči sa rozdeľujú na partičky, a sliepky sa sťažujú, že je kohút tyran.
Majiteľka ranča Bernadette Spillaneová berie tieto správy do úvahy pri správe svojich pozemkov s plochou 21 a pol hektára. Ranč slúži ako útulok pre zachránené kone a podľa Spillaneovej sa počas návštev O'Harovej sami zbiehajú, aby sa jej zverili so svojím bremenom.
„Mali sme tu kone, u ktorých sme si ani neuvedomovali, že by mohli mať nejaký problém,“ hovorí 65-ročná Spillaneová. „Alebo vedia o problémoch, ktoré majú iné kone a chcú o nich hovoriť.“
Ľudia sa dlho snažia o komunikáciu so svojimi miláčikmi. A niektorí sú ochotní odložiť pochybnosti bokom a obrátiť sa na služby „zvieracích komunikátorov“, ktorým sa niekedy hovorí zvierací senzibili, aby sa dozvedeli, čo sa ich Alíkovi alebo Mindy ženie hlavou.
O'Harová, ktorá žije v oregonskom meste Eugene, má diár naplnený na tri týždne dopredu a medzi jej klientov patrí viac ako 10 000 zvierat. Minulý mesiac napríklad musela oznámiť istej žene nepríjemnú správu, že by rodinný pes po rozvode radšej žil s jej bývalým mužom. Organizovala už tiež telepatické seansy s morčatami.
Zvieratá vraj začala počuť už ako malá. „Počula som ich spôsobom, ktorý nezahŕňa uši. Počula som ich vo svojom srdci,“ hovorí. Najprv organizovala seansy s miláčikmi svojich priateľov, ale trvalo jej niekoľko rokov, kým sa z toho stala jej kariéra. „Bola som veľa plachá. Svojím spôsobom som sa za to hanbila. Ale čím viac som sa tomu venovala, tým viac som si uvedomovala, že je to niečo ako poslanie,“ dodala.
Rovnako ako O'Harová aj ďalšia zvieracia komunikátorka Anna Twinneyová usporadúva väčšinu svojich seáns po telefóne s pomocou fotografie daného zvieraťa. Týmto spôsobom už napríklad „hovorila“ s koňmi v Dubaji zo svojho domu v Severnej Karolíne. Päťdesiatročná Twinneyová sa narodila v Británii, kde pracovala ako policajtka vyšetrujúca prípady znásilnenia a zneužívania detí. Trvalý pobyt v USA získala vďaka svojej schopnosti zariekavania koní, ktoré sama opisuje ako techniku úpravy správania zvieraťa s pomocou dotyku. Používa tiež telepatiu, kedy vraj okolo nej myšlienky zvierat plynú ako farebný nemý film.
„Vďaka telepatii môžete zistiť, čo kôň potrebuje, aby sa cítil v bezpečí,“ hovorí Twinneyová. To bol aj prípad španielskeho mustanga, ktorý vyrástol na ranči s rozlohou takmer 3000 hektárov vo Wyomingu. Keď sa dostal na ranč Bernadette Spillaneovej, bol taký divoký, že mu nemohli dať ani ohlávku. Twinneyová zistila, že kôň chce do inej ohrady – a to ho podľa Spillaneovej upokojilo.
Mnohí ku zvieracím senzibilom pristupujú so značnou skepsou – avšak niektorých sa podarí presvedčiť. Ako univerzitného študenta Kylea Huwaldta, ktorého otec využíval pravidelne služby O'Hareovej pre komunikáciu s rodinnými psami. Nepripadalo mu možné, ako by sa niekto mohol spojiť so psom cez tri štáty len s pomocou fotografie.
Potom zomrel Muddy, jeden z milovaných psov jeho otca, a O'Harová mu oznámila, že si želá, aby bol jeho popol rozprášený v horách, ktoré vidieť zo záhrady. Huwaldt si bol istý, že z Muddyho najobľúbenejšieho miesta na záhrade nie je na hory vidieť.
Aby sa presvedčil, sadol si na peň, aby docielil psí uhol pohľadu – a medzi stromami zazrel vrcholky hôr. „A potom som tomu uveril. Neexistuje spôsob, ako by si toto mohla vymyslieť alebo to vedieť,“ dodal Huwaldt.