V Singapure vedci napojili rastliny na elektródy. Tie detekujú slabé elektrické signály, ktoré rastliny prirodzene vysielajú. Použili túto technológiu, aby prinútili mäsožravku mucholapku obyčajnú, aby sklapla svoje „čeľuste“ tvorené dvoma okvetnými plátkami, po signále vyslanom zo smartfónu. V ďalšom kroku jeden okvetný plátok pripojili na robotickú ruku, ktorá uchopila miniatúrny kúsok kovu o veľkosti jedného milimetra alebo zachytila drobný padajúci predmet.
Táto technológia je ešte len na začiatku, vedci sa však domnievajú, že by ju v budúcnosti mohli použiť na vývoj „robotorastlín“. Tie by mohli pri manipulácii veľmi krehkých predmetov nahradiť klasické roboty, ktorých úchopné časti sú príliš tuhé a neohybné.
„Tento druh prírodných robotov by ako rozhranie mohol používať umelé roboty a spoločne by vytvorili hybridné systémy,“ uviedol Čchen Siao-tung, autor štúdie uverejnenej ** Technologickou univerzitou Nanyang (NTU) v Singapure**.
Zostáva ešte vyriešiť veľa problémov. Vedci napríklad vedia stimulovať mucholapku obyčajnú, aby zavrela čeľuste, ale ešte jej nevedia poslať signál, aby ich zase otvorila. V bežných prírodných podmienkach trvá opätovné otvorenie rastliny desať hodín alebo aj viac.
Systém tiež dokáže zaznamenať slabé rastlinné signály a poľnohospodári by sa v budúcnosti mohli dozvedieť o ochorení plodín priamo od nich už v ranom štádiu nákazy.
„Pri sledovaní elektrických signálov rastlín by sme mohli byť schopní detekovať tiesňové volanie vegetácie alebo anomálie. Poľnohospodári by sa mohli dozvedieť o nákaze chorôb ešte skôr, než by sa prejavili prvé príznaky,“ uvádza Čchen.
Vedci už dlhší čas vedia o elektrických signáloch vydávaných rastlinami, ich mäkký a nepravidelný povrch ale veľmi komplikuje umiestnenie senzorov.
Výskumníci z NTU vyvinuli elektródy, ktoré majú pružnú textúru plastového filmu a môžu obopnúť rastlinu a veľmi presne zaznamenať aj jej najjemnejšie signály. Sú pripevnené termogélom, tekutinou s nízkou teplotou, ktorá sa pri izbovej teplote premení na gél.
Podobnou cestou sa vydali aj ďalší vedci. V roku 2016 tím z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) použil listy špenátu ako detektory, ktoré vedeli poslať vedcom e-mail v prípade, že v podzemí zaznamenali výbušniny. Vedci použili uhlíkové nanotrubice, ktoré vyslali fluroscentný signál, keď korene rastlín detekovali nitrozlúčeniny, ktoré sú častou súčasťou výbušnín. Signál zaznamenala infračervená kamera, ktorá poslala správu vedcom.