Ich látka by sa mohla používať na výrobu celej škály produktov od obalov až po oblečenie. Kanadskí vedci uvádzajú, že rybie hlavy, kosti, kože a vnútornosti, ktoré obvykle mieria do odpadu, je možné premeniť na užitočnú látku, ktorá by mohla nahradiť polyuretány zo surovej ropy. Tie sa používajú do všetkého od topánok a odevov, až po chladničky či stavebné materiály. Existujúce polyuretány zanechávajú veľkú uhlíkovú stopu a v prírode sa rozkladajú len veľmi pomaly.
Tím vedcov z newfoundlandskej Memorial University vedený Francescou Kertonovou zistil, že plasty založené na rybom oleji by mohli poskytnúť riešenie šetrné k prírode a zároveň sa vysporiadať s problematikou odpadu z tovární na spracovanie rýb.
Už predchádzajúce štúdie vyvinuli metódy výroby plastov z rybieho odpadu, ale najnovší výskum zachádza ešte ďalej keď zistil, ako by sa tento materiál mohol ľahko biologicky odbúrať po skončení svojho užitočného života.
Aby vytvorili nový materiál, použili vedci olej extrahovaný z kúskov lososa, ktoré zostali po okrájaní mäsa určeného pre konzumáciu. Najprv do oleja pridali v kontrolovanom prostredí kyslík, aby vytvorili epoxidy – molekuly podobné tým v epoxidovej živici. Potom k epoxidom pridali oxid uhličitý a vzniknuté molekuly spojili s dusíkatými derivátmi uhľovodíkov, aby vznikol nový materiál podobný polyuretánu.
„Je dôležité, aby sme začali vytvárať plasty s naplánovaným koncom života, či už pôjde o chemický rozklad, ktorý materiál zmení na oxid uhličitý a vodu, alebo recykláciu a ďalšie využitie,“ povedala Kertonová. „Na začiatku procesu s rybím olejom pretrváva slabý pach rybaciny, ale ako prechádzame ďalšími krokmi, ten pach mizne,“ dodala.
Od minulého leta tím tento proces upravoval, aby zjednodušil a urýchlil rozklad plastov z rybieho oleja. Experimenty naznačujú, že by sa nový materiál mohol ľahko biologicky rozkladať, akonáhle by to bolo potrebné. Pri jednom z pokusov vedci namočili niektoré časti rybieho plastu do vody a k niektorým pridali lipázu – enzým, ktorý rozkladá tuky v rybom oleji. Pod mikroskopom vedci videli, ako na vzorkách začína mikrobiálne rásť – a to vrátane tých, ktoré boli len v obyčajnej vode. Výsledky tak podľa tímu naznačujú, že by sa nový materiál mohol ľahko biologicky odbúravať.
Kertonová sa teraz chce zamerať na potenciálne využitie nového materiálu napríklad v podobe obalov alebo vlákien na odevné tkaniny.