V minulom roku oheň spálil podľa vládnych odhadov 45 000 hektárov a o rok skôr 60 000 hektárov. Navyše sa zdá, že rovnako ako v Kalifornii a Austrálii sú aj španielske požiare častejšie a intenzívnejšie.
Medzi faktory, ktoré prispievajú k nárastu počtu španielskych lesných požiarov, patria klimatické zmeny a vyľudňovanie vidieckych oblastí, povedala Mónica Parrillová, ktorá vedie kampaň Greenpeace proti lesným požiarom. Zároveň v Španielsku klesá chov oviec a krajina tak nemá žiadne väčšie bylinožravce spásajúce lesný podrast, ktorý lesné požiare sýti.
A to je chvíľa, kedy na scénu vstupujú zubry európske. Tie síce boli v Španielsku vyhubené pred 10 000 rokmi, ale teraz ich počty stúpajú vďaka programom s cieľom vrátiť do prírody pôvodné druhy zvierat. Fernando Morán, veterinár, ktorý v Španielsku vedie Európske centrum pre záchranu zubrov, opisuje tohto európskeho bratranca amerického bizóna ako „živú kosačku na trávu“.
Čítajte aj Záhadné zvracanie psov v Británii spôsobil koronavírus podobný SARS-CoV-2
Zubry vážia až tisíc kilogramov a denne skonzumujú približne 30 kilogramov vegetácie. Tú tvorí približne z 30 percent drevitá vláknina a zvyšok predstavujú listy a výhonky.
„Zubor európsky zaistí okamžitú biodiverzitu,“ povedal Morán. „Vyčistí husté časti lesa, takže dovnútra pustia svetlo a v podraste miesto krovia a zákrskov porastie tráva. Tým sa zníži riziko požiarov, a navyše to prospeje iným druhom, ktorým poskytnú potravu a voľnosť pohybu,“ dodal.
Fosílne nálezy a jaskynné maľby naznačujú, že sa zubor preháňal po Pyrenejskom polostrove odhadom pred 1,2 miliónmi rokov, než bol vyhubený. Zubry ale ďalej žili na mnohých miestach v Európe, kým nebol posledný voľne žijúci kus zastrelený v roku 1917 v Poľsku a o desať rokov neskôr v Rusku.
Asi 50 jedincov prežilo v zajatí a všetkých 8400 zubrov európskych, ktoré teraz žijú, sú potomkami len 12 z nich. V Španielsku je 18 stredísk odchovávajúcich zubry a počas posledných desiatich rokov tu zvýšili ich počet z 22 na 150 kusov.
Čítajte aj Pterosaury mali krčné kosti v podobnej štruktúre ako špice v kolesách bicykla
Na lesných inžinierov podľa Morána urobil dojem už prvý projekt, v rámci ktorého bolo v roku 2010 vypustených sedem zubrov na 20 hektaróvú plochu dubového lesa. Zubry sa tu postarali o lesnícku prácu. Čistili podrast a dokonca nechávali rásť rovné semenáčiky, zatiaľ čo ohnuté zjedli – možno preto, že k ohnutým majú lepší prístup. Podobné manuálne čistenie lesa stojí asi 3000 eur za hektár – a zubry to robia zadarmo.
Zubrie strediská nedostávajú žiadnu vládnu podporu a fungujú vďaka darom a dobrovoľníkom. Pretože sú zubry európske už tak dlho vyhubené, španielske úrady ich neuznávajú ako ohrozený druh a neposkytujú na ich ochranu žiadne financie. Rovnako je to v mnohých ďalších krajinách v Európskej únii, uviedol Morán. Poľsko a Rumunsko sú jediné krajiny EÚ, ktoré majú štátom dotované zubrie programy.
V Španielsku je navyše zatiaľ nelegálne vypustiť zubry do voľnej prírody, pretože nie sú uznávané ako pôvodný druh.