Podľa agentúry AFP to vyplýva zo štúdie zverejnenej v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B. Krátkodobým vplyvom hluku na stromy, napríklad problémom zníženia výskytu hmyzích opeľovačov v hlučnom prostredí, sa už niektoré štúdie zaoberali. Dlhodobým dopadom sa ale doteraz toľko pozornosti nevenovalo.
Americkí vedci skúmali 15 rokov borievky a borovice jedlé vystavené vysokej miere umelého hluku v štáte Nové Mexiko. Pri boroviciach v hlučných zónach konštatovali 75-percentný pokles počtu semenáčikov oproti pokojnejším miestam.
Čítajte aj Jesť, spásať a zastrihávať, alebo zabránia zubry požiarom?
Neskôr sa zamerali na oblasti, kde hlukové znečistenie prestalo byť problémom, aby zistili, aká je reakcia stromov. Vychádzali pritom z hypotézy, že populácia stromov sa rýchlo obnoví, akonáhle sa do tichej zóny vrátia sojky, ktoré trúsili v oblasti semienka. Hypotéza sa však nepotvrdila a bádatelia naopak pozorovali dlhodobý úbytok semenáčikov, pretože vtáky sa na miesto nevracali.
„Hlukové znečistenie spôsobené človekom preniká do štruktúr lesných ekosystémov,“ uviedol jeden zo spoluautorov štúdie a biológ z Kalifornskej polytechnickej štátnej univerzity Clinton Francis. „Konštatovali sme, že odstránenie hluku nemusí nutne znamenať obnovenie ekologických funkcií,“ upozornil.
Ďalšia spoluautorka štúdie Jennifer Phillipsová vysvetlila, že zvieratá ako sojky západné sú na hluk citlivé a môžu sa naučiť hlučným oblastiam vyhýbať. „Môže trvať dlho, kým živočíchy opäť objavia tieto skôr hlučné oblasti, a nevieme, ako dlho,“ zdôraznila.
Čítajte aj Robotorastliny: Vedci hľadajú, ako prepojiť prírodu a robotiku
Podľa Phillipsovej by sa mal škodlivý vplyv hluku brať do úvahy pri vyhodnocovaní vplyvov urbanizácie na prírodu. „Naozaj si myslím, že hlukové znečistenie aj ďalšie typy znečistenia pôsobiacich na zmysly, ako napríklad svetelné, sa neberú dostatočne do úvahy,“ uviedla Phillipsová.
Hlukové znečistenie spôsobené ľudskou aktivitou od polovice minulého storočia výrazne narástlo, pripomenula agentúra AFP.