Po kvapke nektáru „reznutého“ kofeínom sú totiž schopní opeľovať rastliny oveľa efektívnejšie, zistila nová vedecká štúdia, o ktorej informoval spravodajský server The Guardian.
Dopady klimatickej krízy, zmenšujúcim sa prírodným prostredím a používaním pesticídov, klesajúci počet populácií prirodzených opeľovačov v prírode, ako akú včely, mory, osy, motýle, chrobáky a vtáky. V dôsledku toho všetkého sa niektorí pestovatelia ovocia musia spoliehať na „riadené opeľovanie“, napríklad v podobe komerčných kolónií čmeliakov.
Avšak títo pomocníci nie sú až takí efektívni, ako by sa farmárom páčilo. Niektorí nie sú ochotní opustiť hniezdo, zatiaľ čo iní sa nechajú ľahko odlákať inými rastlinami vo svojom okolí, čo znamená, že plodiny nie sú dostatočne opelené.
Čítajte aj Vedci našli v Atlantiku živého Spongeboba a Patrika
Vedci sa preto pokúsili v štúdii zistiť, či by sa čmeliaky dokázali naučiť vyhľadávať konkrétne vône. Preto namiešali špeciálnu zmes kofeínu, cukru a danej „cieľovej kvetiny“ – v pokusnom prípade kvitnúcich jahôd – o ktorých opelenie usilovali, a vstrekli ju do hniezda.
Čmeliaky boli potom uvoľnené v laboratóriu, kde vedci poprášili robotické kvety buď cieľovou vôňou jahôd, alebo citrusovou vôňou linalool, ktorá sa v kvetoch jahôd nevyskytuje.
„Zaujímalo nás, či sa čmeliaky rozletia na všetky kvety rovnomerne, pretože dostali všetky rovnakú odmenu, alebo či sa zamerajú na kvety, na ktorých vôňu boli pripravovaní v hniezde,“ povedala autorka štúdie, doktorka Sarah Arnoldová z ústavu prírodných zdrojov greenwichskej univerzity.
Experiment zistil, že čmeliaky cvičenie kofeínovú zmesou mali oveľa väčší záujem o cieľovej kvety s vôňou jahôd, než o ostatné, rozptyľujúce kvety. Podľa autorov štúdie sa nezdá, že by experiment bol pre čmeliaky toxický, pretože nemal žiadny vplyv na dĺžku ich života.
Čítajte aj V Grónsku padol teplotný rekord: Za deň sa roztopilo 8,5 miliardy ton ľadu
Predchádzajúci výskum usilujúci sa o zmenu správania čmeliakov zahŕňal umiestnenie kofeínu priamo na kvety, aby ich prilákali, čo je však vo väčšom meradle nepraktické. Tento experiment by však mohol byť dobrým začiatkom, ako farmárom uľahčiť opelenie ich plodín, uviedla Arnoldová.
„V teréne sa budú musieť čmeliaky vysporiadať s rôznym počasím, budú musieť lietať dlhšiu vzdialenosť a čakajú ich aj ďalšie náročné úlohy,“ dodala. Najprv podľa nej bude potrebné vykonať úspešný pokus v teréne, než bude možné túto metódu začať prípadne používať v reálnom svete.
Pokiaľ sa ale výsledky laboratórneho experimentu podarí zopakovať v prírode, potom to bude prínosné pre všetkých. „Pestovatelia získajú väčšiu efektivitu za peniaze vynaložené na komerčné čmeliaky, voľne žijúce opeľovače budú mať menšiu konkurenciu u prírodných zdrojov potravy a spotrebitelia, dúfame, získajú viac ovocia,“ dodala Arnoldová.