To je záver pozorovania z vesmíru a merania, ktoré uskutočnili odborníci z talianskeho Národného inštitútu pre geofyziku a vulkanológiu (INGV). Nová výška sopky, ktorá sa rozprestiera pri meste Catania na juhu Sicílie, činí 3 357 metrov nad morom.
Za rast sopky môže mimo iného jej intenzívna aktivita v posledných mesiacoch. Od polovice februára INGV zaznamenal vyše 50 aktivít, pri ktorých Etna chrlila lávu a oheň. To podľa vedcov viedlo k výraznému nahromadeniu lávy a popola u juhovýchodného, najmladšieho a v súčasnosti i najaktívnejšieho krátera sopky, ktorý týmto spôsobom dosiahol výšku 3 357 metrov. Odchýlka v meraní je tri metre.

Za najvyšší bol doteraz považovaný severovýchodný kráter. Ten v rokoch 1980 až 1981 dosiahol 3 350 metrov nad morom. Kvôli rade zosuvov ale jeho výška klesla. Pri poslednom meraní z roku 2018 sa podľa vedcov zastavila na 3 326 metroch nad morom. Sopečná aktivita z poslednej doby podľa vedcov pozmenila tiež podobu Etny.
Častá sopečná aktivita spôsobuje množstvo problémov v neďalekom meste Catania, ktoré je významnou turistickou destináciou a s 300 000 obyvateľmi i druhým najväčším centrom na Sicílii. Kvôli Etne v posledných mesiacoch muselo niekoľkokrát prerušiť prevádzku aj neďaleké medzinárodné letisko. „Popol prinášaný vetrom padá na ulice a balkóny. Tie sú potom úplne čierne,“ posťažovala sa agentúre AFP obyvateľka mesta. Podľa nej však miestni i turisti oceňujú pôsobivé sopečné výbuchy pri západe slnka. Väčšie škody alebo zranenia v dôsledku výbuchov úrady nehlási.