Ukázalo sa, že samčie pohlavné bunky a s nimi súvisiace rozmnožovacie štruktúry slúžia ako „prírodné laboratórium“ pre evolúciu nových génov.
Na výskume sa podieľali aj vedci z Laboratória biológie peľu Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR. Vedci v časopise Nature Plants popisujú, ako tento proces prebieha na genetickej úrovni.
Čítajte aj Štúdium tuberkulózy môže pomôcť v boji s covidom
„V tejto štúdii sa nám podarilo získať solídne molekulárno biologické fakty o evolúcii pohlavných orgánov u krytosemenných rastlín. Potvrdili sme, že samčí gametofyt je veľmi špecializovaná a unikátna časť rastlinného organizmu. Pomerne veľké percento génov totiž vykazuje aktivitu výhradne v jeho bunkách. Mnohé z nich sú navyše gény evolučne mladé. Samčí gametofyt tak zastáva funkciu akéhosi laboratória, v ktorom môže evolúcia vyvíjať nové gény,“ vysvetľuje vedúci českého vedeckého tímu profesor David Honys.
Dá sa očakávať, že údaje o génovej aktivite, ktorá vznikla v rámci tejto štúdie, môže mať praktický význam a nájde využitie aj v budúcnosti. „Ak lepšie pochopíme molekulárne mechanizmy riadiace vývoj peľu, opeľovania a oplodnenia, budú naše poznatky využiteľné v poľnohospodárstve, napríklad pri šľachtení výnosnejších rastlín,“ dodáva Honys.
Čítajte aj V Austrálii vytvorili hydrogél na zmiernenie Parkinsonovej choroby
Medzinárodný tím vedcov zo Singapuru, USA a šiestich európskych krajín skúmal aktivitu tisícok génov pri desiatich vybraných druhoch od machorastov po dvojklíčnolistové byliny.
Biológovia identifikovali gény, ktoré mohli hrať úlohu pri vzniku orgánov a ich evolučnom vývoji. Na základe podobnosti konkrétnych génov medzi jednotlivými druhmi tím určil, kedy sa príslušné gény počas evolúcie suchozemských rastlín objavili či zanikli. Ukázalo sa, že gény v DNA rastlín zostávajú, ale získavajú nové funkcie.