Výsadba nových lesov je tým pádom podľa vedcov ešte účinnejšou zbraňou proti klimatickým zmenám, než predpokladali.
„Nikto nevedel, či je výsadba stromov v stredných zemepisných šírkach vhodná (na boj s klimatickými zmenami) – a to kvôli problému s nízkym albedom,“ uviedol autor práce Amilcare Porporato.
Čítajte aj Suchozemské rastliny evolučne využívali existujúce gény na nové účely
Lesy totiž pohlcujú veľké množstvo slnečného žiarenia, pretože majú nízke albedo. Tento pojem označuje schopnosť povrchu odrážať slnečné svetlo. V miernom podnebí by zadržované slnečné teplo mohlo zmariť akýkoľvek ochladzujúci účinok, ktorý by lesy poskytovali vďaka odstraňovaniu oxidu uhličitého z atmosféry.
Modely amerických vedcov však ukázali, že nad lesmi sa tvoria oblaky častejšie než nad pastvinami a inými oblasťami s nižšou vegetáciou. Oblaky pritom priamo blokujú dopad slnečných lúčov na zemský povrch, naviac však majú aj vysoké albedo podobne ako ľad a sneh. Tým pádom oblaky slnečné lúče nielen neprepúšťajú, naviac ich aj odrážajú, čím majú vplyv na ochladzovanie zemskej atmosféry.
Čítajte aj Taliansku dedinu pod Mont Blancom ohrozuje topiaci sa ľadovec
Tieto zistenia by mohli tiež pomôcť pri tvorbe poľnohospodárskych stratégií krajín v oblastiach vhodných na pestovanie plodín či výsadbu lesov. Jedným z prístupov by bolo distribuovať plodiny odolné voči suchu do oblastí nevhodných na zalesňovanie, uvádzajú autori štúdie.