Jeden deň si môžete na prúžky nakrájať sladkú oranžovú papriku a naberať s ňou hummus. Inokedy si môžete upiecť červenú papriku a rozmixovať ju do omáčky typu balkánskeho Ajvaru alebo španielskeho romeska. Papričky poblano môžu pokrmu dodať ľahkú pálivosť alebo ako v prípade mexického jedla chile relleno byť hlavnou ingredienciou. Dávajte si však pozor na Carolina Reaper, najštiplavejšiu papričku na svete, napísal denník The New York Times.
Všetky tieto pokrmy spája obyčajná rastlina papriky, odborne paprika ročná. Rastlina pôvodne zo Strednej a Južnej Ameriky na lodiach obchodníkov prekonala oceány, uvádza Pasquale Tripodi z talianskeho Výskumného centra pre zeleninu a okrasné rastliny (CREA).
Tripodi, spoločne so svojimi európskymi kolegami v odbornom časopise The Proceedings of the National Academy of Sciences zverejnil výsledky bádania, pri ktorom skúmali genetiku viac ako 10 000 vzoriek paprík z celého sveta.
Ich zistenia odhaľujú fascinujúce podrobnosti o tom, ako rastlina precestovala celú planétu. Vedci okrem iného popisujú, ako obchodná sieť jednej koloniálnej mocnosti mohla pomôcť papriky globálne rozšíriť či ako sa niektoré rastliny stali sladkými a chrumkavými a iné získali pikantnú štipľavosť.
Génové banky uchovávajú semienka
Naprieč planétou milióny semienok odpočívajú v niekoľkých chladných a izolovaných miestnostiach, ktoré sú tiež známe ako genetické rastlinné banky. Tieto depozitáre zbierajú semienka pre pestovateľov i výskumníkov. Umožňujú tak prístup k najširšej možnej variácii vlastností. Divoký baklažán, ktorého korene odolajú plesni, húževnaté paradajky, ktoré neuschnú ani pri najväčšej horúčave, pšenica, ktorej zrná sa neoddelia od pliev ani v najprudšom daždi – tieto rastliny sa môžu krížiť s chutnejšími variantmi v nádeji, že sa podarí vyprodukovať úrodu na horšie časy.
Čítajte aj Archeologický výskum ukázal, že muži a ženy sa v starom Ríme stravovali odlišne
Génové banky sa o svoje udomácnené rastliny starostlivo starajú. Semienka nechajú pravidelne vyklíčiť a žnú čerstvé, aby zaručili, že ich zbierky zostanú životaschopné. Ale malá časť výskumníkov sa na túto záplavu genetických informácií vyzbrojila nástrojmi génového sekvenovania.
Pretože génové banky vedú záznamy o tom, odkiaľ rôzne vzorky pochádzajú, vedci môžu zistiť, aký majú rastliny vrátane paprík pôvod. Následne možno aj určiť, či sú medzi jednotlivými oblasťami určité genetické spojenia a akým spôsobom si zeleninu podľa svojich chutí upravili novopečení nadšenci paprík.
Tripodi sa so svojimi kolegami zameral na najčastejšie konzumovanú skupinu paprík, papriku siatu. Z tohto druhu pochádza kápia všetkých farieb aj štipľavé druhy ako jalapenos či chilli papričky.
Papriky a papričky cestovali po celej zemeguli
Výskumníci zistili, že Európa a Ázia zdieľa variácie druhov, čo naznačuje, že sa papriky a papričky pohybovali naprieč obchodnými cestami medzi Východom a Západom. Spojenie existuje aj medzi východoeurópskymi paprikami a tými z Blízkeho východu, čo možno odráža obchodné cesty Osmanskej ríše.
Čítajte aj Prečo má vzdanie sa cukru negatívne vedľajšie účinky?
Odborníci špekulujú, že portugalskí obchodníci, ktorí sa v 16. storočí pohybovali na trase medzi Južnou Amerikou, Európou, Afrikou a Áziou so sebou mohli voziť aj papriky. To by vysvetľovalo podobnosť medzi africkými variantmi tejto plodiny a paprikami na opačnej strane zemegule.
Akonáhle si raz papriky získali obľubu na novom mieste, ich pestovatelia si nasledujúcou starostlivou kultiváciou vytvorili vlastný chuťový výber; zatiaľ čo papriky vo východnej Európe sú sladšie a menej ostré, východoázijské papričky sú malé a pálivé. Výskumníci odkryli gény spojené s týmito a ďalšími vlastnosťami, ktoré môžu do budúcnosti pomôcť ostatným pestovateľom.