V štúdii, ktorá sa zamerala na súvislosť medzi zmenami klímy a záplavami, to uviedol medzinárodný tím klimatológov. Štúdia tiež zistila, že zrážky v regióne sú teraz o tri až 19 percent výdatnejšie v dôsledku otepľovania spôsobeného človekom. Štúdiu zverejnila skupina World Weather Attribution a Európska klimatická nadácia (ECF).
Výsledky podľa ECF podporujú závery rozsiahlej správy, ktorú zverejnil Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC), ktorý pôsobí pri OSN. Ten konštatoval, že teraz sú k dispozícii nesporné dôkazy o tom, že ľudia otepľujú klímu planéty a že takto spôsobené zmeny sú hlavným hnacím mechanizmom zmien v poveternostných extrémoch. Nová správa ukazuje, že s tým, ako sa zvyšujú teploty, bude západná a stredná Európa vystavená stále väčšiemu množstvu extrémnych zrážok a záplav.
Čítajte aj Kombinácia liekov môže znížiť počet prípadov malárie až o 70 percent
Extrémne zrážky zasiahli časti západnej Európy 12. až 15. júla. Okolo riek Ahr a Erft spadlo za deň viac ako 90 milimetrov zrážok, čo bolo oveľa viac než pri predchádzajúcich rekordoch. Pri následných povodniach zahynulo v Nemecku a Belgicku najmenej 220 ľudí.
Extrémy môžu udrieť kedykoľvek
„Udalosti v roku 2021 znovu ukazujú, že extrémy, ktoré prekonávajú doteraz pozorované rekordy, posilňované zmenami klímy, môžu udrieť kdekoľvek a spôsobiť obrovské škody a obete. Miestne a národné úrady v západnej Európe si musia byť vedomé zvýšených rizík vyplývajúcich z extrémnych zrážok, aby sa lepšie pripravili na potenciálne budúce udalosti,“ povedal k tomu šéf klimatického úradu v Postupime Frank Kreienkamp.
Vedci analyzovali záznamy o počasí a počítačové simulácie, aby spočítali vplyv klimatických zmien na intenzívne dažďové zrážky, ktoré spôsobili záplavy. Vedci porovnali s minulosťou dnešnú klímu, kedy globálne otepľovanie oproti koncu 19. storočia zvýšilo priemernú teplotu o 1,2 stupňa Celzia. Štúdia sa zamerala na extrémne dažde, ktoré vyvolali povodne v dvoch obzvlášť silno zasiahnutých oblastiach v Nemecku (Ahr a Erft), kde v priemere spadlo 93 milimetrov zrážok za deň, a v Belgicku, kde v regióne okolo rieky Mázy napršalo 106 milimetrov vody za dva dni. Autori pritom analyzovali skôr intenzitu zrážok než hladiny riek, čiastočne aj preto, že veľká voda niektoré meracie stanice zničila.
Čítajte aj Ako sa papriky a papričky rozrástli po celom svete
Experti odhalili v týchto lokálnych zrážkových vzorcoch veľkú mieru premenlivosti medzi jednotlivými rokmi. Aby vyhodnotili vplyv klimatických zmien, pozreli sa na údaje z širšieho regiónu. Analyzovali, ako pravdepodobné je, že by sa podobné extrémne zrážky mohli objaviť kdekoľvek v širšom regióne západnej Európy, vrátane východného Francúzska, západného Nemecka, východného Belgicka, Holandska, Luxemburska a severného Švajčiarska, a ako to ovplyvňujú stúpajúce globálne teploty.
Zmeny klímy zvýšili až o 19 % množstvo zrážok
Vedci zistili, že zmeny klímy spôsobenej človekom zvýšili o tri až 19 percent množstvo dažďových zrážok, ktoré spadli za jeden deň. Klimatické zmeny takisto zvýšili na 1,2-násobok až deväťnásobok pravdepodobnosť, že nastanú udalosti s prudkými zrážkami podobné tým, ktoré spôsobili nedávne záplavy. Podobné udalosti možno pri súčasnom podnebí očakávať v akejkoľvek oblasti západnej Európy zhruba raz za 400 rokov. S tým, ako bude pribúdať množstvo skleníkových plynov a teploty naďalej porastú, budú také výdatné dažde častejšie.
Na štúdii sa podieľalo 39 vedcov, ktorí sú súčasťou skupiny World Weather Attribution, vrátane vedcov z univerzít a meteorologických a hydrologických úradov v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Luxembursku, Holandsku, Spojených štátoch a Británii.