Namiesto toho, aby sa pri náraze rozbil, má tento nový materiál odolnosť plastu a dal by sa použiť napríklad na vylepšenie monitorov mobilných telefónov.
Techniky ako je temperovanie a laminovanie, ktoré môžu pomôcť sklo zosilniť, sú nákladné a prestávajú fungovať, akonáhle sa pokazí povrch. „Až doteraz išlo vždy o kompromis medzi pevnosťou, odolnosťou a transparentnosťou. Náš nový materiál je nielen trikrát pevnejší ako normálne sklo, ale je tiež viac než päťkrát odolnejší voči prasknutiu,“ povedal profesor Allen Ehrlicher z katedry bioinžinierstva McGillovej univerzity.
Vedci sa nechali inšpirovať prírodou a vytvorili nový kompozitný materiál zo skla a akrylu, ktorý napodobňuje perleť. „Príroda je majstrom dizajnu. Vďaka skúmaniu štruktúry biologických materiálov a pochopeniu toho, ako fungujú, získavame inšpiráciu, a občas aj návod na vytvorenie nových materiálov,“ dodal Ehrlicher.
„Perleť má napodiv pevnosť tuhých materiálov a odolnosť mäkkého materiálu, čím získava to najlepšie z oboch svetov,“ vysvetlil. „Je tvorená z pevných kúskov hmoty podobných kriede, ktoré sú poprekladané vysoko elastickými mäkkými proteínmi. Vďaka tomu je táto štruktúra mimoriadne pevná – 3000 krát tvrdšia, než materiály, ktoré ju tvoria.“
Vedci prevzali stavbu perlete a napodobnili ju z plátkov skla a akrylu. Vznikol mimoriadne pevný, ale nepriehľadný materiál, ktorý sa dá ľahko a lacno vyrábať.

Potom postúpili ešte o krok ďalej, aby bol ich kompozitný materiál opticky priehľadný. „Vyladili sme index lomu akrylu tak, aby hladko splynul so sklom a vznikol skutočne priehľadný kompozit,“ uviedol hlavný autor výskumu Ali Amini z McGillovej univerzity.
Ako ďalší krok má tím v pláne vylepšiť svoj materiál zapracovaním technológií, ktoré by sklu umožnili zmeniť svoje vlastnosti, ako je farba, mechanika a vodivosť.

V tejto súvislosti vedci montrealskej McGillovej univerzity pripomenuli antický príbeh, ktorý sa podľa rímskych historikov Plinia staršieho a Petronia odohral za vlády cisára Tibéria. Vtedy istý vynálezca priniesol cisárovi širokú čašu z ohybného skla. Cisár s ňou udrel, ale namiesto aby sa rozbila, sa len máličko prehla.

Potom, ako vynálezca prisahal, že je jedinou osobou, ktorá vie, ako tento materiál vyrobiť, mu Tiberius nechal odseknúť hlavu. Bál sa, že toto sklo devalvuje zlato a striebro, pretože bude cennejšie. „Keď spomínam na tento príbeh, som rád, že náš materiál vedie k publikácii a nie k poprave,“ dodal Ehrlicher.