Namiesto toho, aby sa pri náraze rozbil, má tento nový materiál odolnosť plastu a dal by sa použiť napríklad na vylepšenie monitorov mobilných telefónov.
Techniky ako je temperovanie a laminovanie, ktoré môžu pomôcť sklo zosilniť, sú nákladné a prestávajú fungovať, akonáhle sa pokazí povrch. „Až doteraz išlo vždy o kompromis medzi pevnosťou, odolnosťou a transparentnosťou. Náš nový materiál je nielen trikrát pevnejší ako normálne sklo, ale je tiež viac než päťkrát odolnejší voči prasknutiu,“ povedal profesor Allen Ehrlicher z katedry bioinžinierstva McGillovej univerzity.
Vedci sa nechali inšpirovať prírodou a vytvorili nový kompozitný materiál zo skla a akrylu, ktorý napodobňuje perleť. „Príroda je majstrom dizajnu. Vďaka skúmaniu štruktúry biologických materiálov a pochopeniu toho, ako fungujú, získavame inšpiráciu, a občas aj návod na vytvorenie nových materiálov,“ dodal Ehrlicher.
„Perleť má napodiv pevnosť tuhých materiálov a odolnosť mäkkého materiálu, čím získava to najlepšie z oboch svetov,“ vysvetlil. „Je tvorená z pevných kúskov hmoty podobných kriede, ktoré sú poprekladané vysoko elastickými mäkkými proteínmi. Vďaka tomu je táto štruktúra mimoriadne pevná – 3000 krát tvrdšia, než materiály, ktoré ju tvoria.“
Vedci prevzali stavbu perlete a napodobnili ju z plátkov skla a akrylu. Vznikol mimoriadne pevný, ale nepriehľadný materiál, ktorý sa dá ľahko a lacno vyrábať.
Potom postúpili ešte o krok ďalej, aby bol ich kompozitný materiál opticky priehľadný. „Vyladili sme index lomu akrylu tak, aby hladko splynul so sklom a vznikol skutočne priehľadný kompozit,“ uviedol hlavný autor výskumu Ali Amini z McGillovej univerzity.
Ako ďalší krok má tím v pláne vylepšiť svoj materiál zapracovaním technológií, ktoré by sklu umožnili zmeniť svoje vlastnosti, ako je farba, mechanika a vodivosť.
Čítajte aj Prvú toaletu a prvý toaletný papier od seba delia tisícročiaV tejto súvislosti vedci montrealskej McGillovej univerzity pripomenuli antický príbeh, ktorý sa podľa rímskych historikov Plinia staršieho a Petronia odohral za vlády cisára Tibéria. Vtedy istý vynálezca priniesol cisárovi širokú čašu z ohybného skla. Cisár s ňou udrel, ale namiesto aby sa rozbila, sa len máličko prehla.
Čítajte aj Imunitné bunky spočiatku bojujú proti nádoru mozgu, potom 'zbehnú' a chránia hoPotom, ako vynálezca prisahal, že je jedinou osobou, ktorá vie, ako tento materiál vyrobiť, mu Tiberius nechal odseknúť hlavu. Bál sa, že toto sklo devalvuje zlato a striebro, pretože bude cennejšie. „Keď spomínam na tento príbeh, som rád, že náš materiál vedie k publikácii a nie k poprave,“ dodal Ehrlicher.