Kým tlmene zelené samičky prilietajú ku kvetom, aby usrkávali nektár, agresívni samčekovia s okázalo modrou hlavou ich prenasledujú, narážajú do nich a klofú do nich. Niektoré samičky preto majú eso v rukáve. Zelený háv vymenia za modré perie a vyzerajú v podstate rovnako ako samčekovia.
Vedci sa v posledných 50 rokoch spoliehali na teóriu pohlavného výberu, aby vysvetlili, prečo má toľko vtáčích samčekov také pochabé znaky, ako sú dlhé pávie perá alebo žiarivo modrú hlavu, hovorí výskumník na Washingtonskej univerzite Jay Falk, ktorý publikoval štúdiu o sfarbení kolibríkov v odbornom časopise Current Biology.
Čítajte aj Kanadskí vedci sa inšpirovali perleťou a vytvorili nerozbitné sklo
Ale tieto teórie sa môžu rozpadnúť, ak sú aplikované na vtáčie samičky, u ktorých sa vyvinuli evolučné výhody nesúvisiace s hľadaním partnera pre rozmnožovanie.
„Samičky súťažia v mnohých rôznych súvislostiach, ale len niektoré z nich majú čo dočinenia so súperením o partnerov,“ uvádza biologička Kimberly Rosvallová z indianskej univerzity v Bloomingtone, ktorá sa na Falkovom výskume nepodieľala.
Kolibríky vážia asi toľko ako niekoľko amerických centov a samce dorastajú dĺžky rolky od toaletného papiera. Títo vtáci sú tiež pózeri, často sa chvália svojím chvostom a robia saltá vzad, aby sa predviedli.
Čítajte aj Ománski jaskyniari skúmajú podzemie v Jemene, kde podľa legiend sídlia džinovia
Rôzne sfarbenie ich samičiek je ale dlhodobou záhadou. Falk sa v roku 2015 vydal do panamského mesta Gamboa, jedného z ich najviac prístupných útočísk, aby zistil, prečo sa samičky podobajú samčekom.
Potom, ako určil pohlavie 401 vtákov, ktorí navštívili kŕmidlá rozmiestnené po meste a v neďalekom lese, zistil, že približne 28 percent všetkých samičiek sa podobá modrým samčekom. Ako samce najprv vyzerali všetci mladí vtáci, ale väčšina samíc sa počas dospievania sfarbila do tlmene zelenej.
Objav dospievajúcich samičiek sa ale nezlučoval s teóriou pohlavného výberu. „Boli nádherne zdobené, aj keď ich vôbec nezaujímali samčekovia,“ uvádza Falk, ktorého zaujímalo, ako budú kolibríky reagovať na zeleno a výrazne modro sfarbené vtáky. Na kŕmidlá preto umiestnil vypchaté a rôzne sfarbené kolibríky.
Čítajte aj Japonská oblasť Iwate skúša nasadiť do boja proti medveďom rock'n'roll
Predpokladal, že keby hral úlohu pohlavný výber, samčekovia budú preferovať okázalo modré samičky. Samčekovia ale prejavili jasný záujem o zelené samičky a na ne zameriavali aj svoje agresívne správanie. Experiment zodpovedal i záberom, ktoré nazbieral vo voľnej prírode. Kolibríky na nich prenasledovali do zelena sfarbené samičky desaťkrát častejšie ako tie modré.
Modrohlavé samičky si zjavne užívali viac osobného priestoru, ale malo to aj iné výhody? Falk sledoval správanie oboch typov samičiek pomocou implantovaných sledovacích čipov, aby to zistil. Analýza 88 000 návštev kŕmidiel ukázala, že modré samičky ich navštevovali častejšie a na dlhší čas než zelené. Zdá sa, že hnacím motorom samičieho sfarbenia je v prípade kolibríkov jedlo.
Čítajte aj Mont Blanc, najvyššia hora v Európskej únii, sa za štyri roky zmenšil o meter
Samičky s modrou hlavou sa kŕmia dlhšie a nie sú tak prenasledované – to je požehnanie pre vtáky, ktoré majú rýchlejší metabolizmus ako ktokoľvek iný.
Otázka, ako si niektoré samičky ponechajú modré sfarbenie, zostáva záhadou. Falk dúfa, že sa mu podarí záhadu za mechanizmom výmeny peria vyriešiť.