Podobné búrky pritom už dlho sužujú gruzínsky región Kachetiu v podhorí Kaukazu, ktorý mnohí považujú za rodisko vína. Vinič na výrobu vína sa tu pestoval už pred zhruba 8000 rokmi. Rastúca početnosť a intenzita búrok – čo je problém spájaný so zmenami klímy – však vyvoláva debatu o budúcnosti pestovania vínnej révy v Gruzínsku, napísal Thomson Reuters Foundation.
Letná búrka pripravila rodinný podnik Nersezašviliov o 200 000 dolárov v ušlých príjmoch, tvrdí 52-ročný gruzínsky vinár, ktorý sa už pred desiatimi rokmi rozhodol diverzifikovať a začal pestovať aj lieskové oriešky. Tie predáva firme Nutella. „Môj brat hovorí, že by sme mali vinicu zrušiť a pestovať len orechy,“ dodáva Nersezašvili. „Budeme potrebovať veľa peňazí, aby sme vinicu opravili a pripravili na ďalší rok. Úroda v každom prípade nebude taká dobrá, pretože rastliny boli poškodené,“ podotkol.

Podľa národného štatistického úradu predstavuje víno a hrozno takmer deväť percent gruzínskeho exportu. Vinice sú tiež kľúčovým magnetom pre turistov, pretože tunajšie víno sa vo svete stáva čoraz populárnejšie. V posledných rokoch však asi stovka vinárov z Kachetie čiastočne alebo úplne prešla na pestovanie orieškov, ktoré sú odolnejšie a výnosnejšie, upozorňuje Nika Beriašviliová z regionálnej rozvojovej asociácie (RDA).
Gruzínska vláda v snahe riešiť problém obnovila systém zo sovietskej éry, ktorý spočíva v tom, že pomocou rakiet vystreľuje na oblohu jodid strieborný, ktorý zabraňuje tvorbe ľadu a zaisťuje, aby na zem padal dážď. Systém spadá pod ministerstvo obrany a k dispozícii má 80 odpaľovacích zariadení, ktoré prevádzkuje spoločnosť STC Delta, ktorej pracovníci pri rozhodovaní kam mieriť a kedy odpaľovať rakety využívajú radary a predpoveď počasia. Len vlani ich vraj odpálili 4700.

Systém má však slepé miesta, najmä na konci leta, kedy dozrieva hrozno. Mraky s krúpami sa totiž vtedy tvoria vo väčších výškach a rakety musia uraziť dlhšiu vzdialenosť, čo znamená, že môžu pokryť menšiu plochu na zemi, hovorí konzultantka spoločnosti Delta Chatuna Elbakidzeová.
Niektorí poľnohospodári sú však nadšení menej. „Strieľajú rakety a napriek tomu stále padajú krúpy,“ hovorí vinár Isabal Sologašvili, ktorého vinicu búrka tiež zdevastovala.
Gruzínsky vinársky priemysel sa napriek mnohým problémom v posledných rokoch rozvíja, tvrdí Tata Džaianiová z Gruzínskej vinárskej asociácie, podľa ktorej sa už ukázalo, že sú vinári odolní voči otrasom, akým bolo napríklad v roku 2008 ruské embargo, keď museli miestni vinári hľadať alternatívne trhy. „Víno nie je pre Gruzínsko len obchod, je to kultúra a identita Gruzíncov, ktorí ho nikdy neprestanú robiť len kvôli riziku alebo vysokým nákladom,“ domnieva sa Džaianiová.

Nersezašvili sa ani napriek nátlaku svojho brata nedal prinútiť k tomu, aby prestal pestovať vínnu révu, ktorú pred desiatkami rokov vysadil jeho otec. „Investovali sme príliš veľa peňazí a práce, než aby sme ju len tak pokosili,“ uviedol.